Ctibor Štítnický, pôvodným menom Tibor Dörner (* 6. september 1922, Štítnik – † 12. jún 2002, Bratislava) bol slovenský básnik a prekladateľ, manžel slovenskej spisovateľky Jarmily Štítnickej.
| Ctibor Štítnický | |
| slovenský básnik a prekladateľ | |
| Narodenie | 6. september 1922 Štítnik, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 12. jún 2002 (79 rokov) Bratislava |
Pochádzal z rodiny staviteľa a vzdelanie získaval v Štítniku, Rožňave, Tisovci a v rokoch 1942 – 1944 pokračoval v štúdiu na právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, no štúdium nedokončil. V roku 1944 sa zúčastnil partizánskeho odboja v Gemeri ako člen partizánskej skupiny Slávia, neskôr pôsobil ako hlásateľ a redaktor Slobodného slovenského vysielača v Banskej Bystrici, v roku 1945 pôsobil vo frontovom vysielači Červenej armády v Košiciach. Po ukončení 2. svetovej vojny pracoval v bratislavskom rozhlase, v rokoch 1949 – 1950 na Ministerstve informácií v Prahe, v rokoch 1950-57 bol tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov a nasledujúce dva roky sa venoval výhradne literárnej činnosti. V rokoch 1959 – 1960 bol zastupujúcim riaditeľom vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ, v rokoch 1960-63 šéfredaktorom časopisu Kultúrny život, v rokoch 1963-65 sa vrátil opäť do vydavateľstva Slovenský spisovateľ, tentokrát ako jeho riaditeľ, a v rokoch 1966 – 1970 bol riaditeľom Československého filmu v Bratislave. Od roku 1970 až do roku 1989 bol pracovníkom Slovenskej knihy. Zomrel 12. júna 2002 v Bratislave.
Svoje literárne diela začal publikovať už počas 2. svetovej vojny v časopisoch Nový rod, Rozvoj a študentskom časopise Napred, no taktiež prispieval i do rôznych zborníkov. Neskôr prispieval i do časopisov a denníkov Tvorba, Elán, Pravda, Národná obroda, Tribúna a ďalších. Knižne debutoval zbierkou básní Presýpacie hodiny, ktorá mu vyšla v roku 1943. Jeho druhá zbierka Červená šatka (1946) je tematicky a hodnotovo hybridná a popri politicky angažovaných textoch obsahuje aj nábožensky ladené básne.[1] Ako príslušník tzv. mladej generácie, ktorá akcentovala ideové princípy socialistického režimu, sa Štítnický stal typickým predstaviteľom dobovej literatúry. Vo svojej tvorbe vyjadroval generačné pocity a protivojnové nálady, ústiace do snahy o únik z vojnového sveta, svoje socialistické presvedčenie, snahu o vyjadrenie nových faktov a zmien v životoch ľudí v povojnovom Slovensku. Neskôr sa venoval taktiež ľúbostnej poézii, v ktorej vyjadroval ako erotickú stránku kontaktov muža a ženy, tak i pocity sklamania, no najmä obrazy rodinného šťastia a vzťahy partnerov k deťom. Okrem poézie pre dospelých sa venoval i tvorbe pre deti a mládež, písal reportáže a venoval sa tiež prekladom z maďarského (Endre Ady, Imre Madách) a ruského jazyka, pričom neprekladal len poéziu a prózu, ale i celý rad hudobných komédií.
Poézia pre dospelých
Poézia pre deti a mládež
Výbery z poézie
Publicistika
- 1956 – Maďarské rapsódie, reportáže
- Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
