From Wikipedia, the free encyclopedia
Citizenfour je americký dokumentárny film režisérky Laury Poitrasovej, ktorý zobrazuje príbeh odhalenia masívneho špehovania elektronickej komunikácie, predovšetkým americkou vládnou agentúrou NSA, whistleblowerom Edwardom Snowdenom.[1] Názov dokumentu je odvodený od pseudonymu, ktorý Edward Snowden použil pri kontaktovaní režisérky.
Citizenfour | |
---|---|
Základné informácie | |
Žáner | dokumentárny film |
Dĺžka | 114 minút |
Štát | USA Nemecko |
Pôvodný jazyk | angličtina portugalčina nemčina |
Rok | 10. október 2014 (New York Film Festival) |
Spoločnosť | Praxis Films Participant Media HBO Films |
Zárobok | 2 976 559 USD |
Filmový štáb | |
Réžia | Laura Poitrasová |
Scenár | Laura Poitrasová |
Produkcia | Laura Poitrasová Mathilde Bonnefoy Dirk Wilutzky Steven Soderbergh |
Kamera | Laura Poitrasová Kirsten Johnson Katy Scoggin Trevor Paglen |
Herecké obsadenie | |
Obsadenie
| |
Ďalšie odkazy | |
IMDb | |
ČSFD | |
Film bol nakrútený štýlom cinema verité. Premiéru mal na newyorskom filmovom festivale na jeseň roku 2014. Film získal Cenu americkej filmovej akadémie za najlepší dokumentárny film v roku 2014 na udeľovaní Cien 22. februára 2015.
V januári 2013 dostala režisérka Laura Poitrasová zašifrovaný e-mail od neznámeho, ktorý sám seba označoval menom Citizen Four (Občan Štyri).[2] V tomto maile jej ponúkol dôverné informácie o nezákonnych špehovacích praktikách americkej Národnej bezpečnostnej agentúry (NSA) a ďalších agentúr, napr. britskej GCHQ. Laura v tom čase už niekoľko rokov pracovala na filme o sledovacích programoch, ktoré vznikli ako reakcia na útoky z 11. septembra 2001. V júni 2013 sa spolu s investigatívnymi novinármi Glennom Greenwaldom a Ewenom MacAskillom, reportérom z The Guardian,[3] vybrala do Hongkongu na prvé stretnutie s neznámym informátorom, ktorý sa predstavil ako Edward Snowden. Podarilo sa jej ho presvedčiť, aby pristal na filmovanie stretnutí, ktoré trvali niekoľko dní. Nahrávky z hotelovej izby, kde sa stretnutia odohrali, tvoria základ filmu.
V roku 2012 začala Laura Poitrasová pracovať na svojom treťom filme zo svojej trilógie, venovanej 11. septembru 2001. Chcela sa v ňom zamerať na sledovacie aktivity v rámci Spojených štátov, preto podnikla rozhovory s Julianom Assangom, Glennom Greenwaldom, Williamom Binneym a Jacobom Appelbaumom.
V januári 2013 ju prvýkrát kontaktoval Edward Snowden, potom čo sa mu nepodarilo úspešne nadviazať šifrovanú komunikáciu s Greenwaldom. Na konci mája 2013 odletela do Hongkongu, kde počas ôsmich dní filmovala Snowdena a jeho rozhovory s Greenwaldom a MacAskillom v izbe hotela Mira. Neskôr odletela do Moskvy, kde nakrútila interview Greenwalda so Snowdenom. Dokument dopĺňajú zábery z redakcie londýnskeho Guardianu, berlínskeho Der Spiegel, cesty Glenna Greenwalda do Brazílie, prednášok aktivistov proti vládnemu sledovaniu, kladenia otázok šéfovi NSA v americkom senáte a ďalšie.
V záverečnej časti dokumentu sú zábery Edwarda Snowdena s jeho priateľkou Lindsay Millsovou v kuchyni ich moskovského domu. Samotný záver tvorí stretnutie Greenwalda so Snowdenom v Moskve. V ňom preberajú informácie od zdroja, ktorý tvrdí, že proces riadenia dronov, na ktorého vrcholku je prezident USA, prebieha cez americkú základňu Ramstein v Nemecku a až 1,2 milióna ľudí je na rôznej úrovni zoznamu sledovaných dronmi. Nemecká vláda pritom kategoricky popiera akúkoľvek spojitosť základne Ramstein s vražednými útokmi dronov.
Medzinárodná premiéra filmu prebehla 10. októbra 2014 v Spojených štátoch na newyorskom filmovom festivale. V Európe bol film uvedený na londýnskom filmovom festivale o týždeň neskôr (17. októbra 2014). Prvé premietanie v Nemecku bolo 27. októbra na filmovom festivale v Lipsku. Oficiálna nemecká premiéra sa konala za účasti režisérky 4. novembra v Hamburgu.
Film mal premiéru na HBO 23. februára 2015, deň po udeľovaní Oskarov,[4] a následne bol zverejnený na HBO Go.
Citizenfour bol prijatý filmovou kritikou pozitívne. Na stránke Rotten Tomatoes má pozitívny rating 98% a hodnotenie 8.3/10. Metacritic dokumentu dáva 88 bodov zo 100 na základe 38 recenzií.[5] Na ČSFD má film hodnotenie 85%.[1] Ondřej Pavlík ho na stránke 25fps.cz označuje za "mrazivý dokument thrillerových parametrov", ktorý zostáva "v prvom rade dokumentom, ale jeho naliehavosť a dopad tu stupňujú citlivo zapojené konvencie fikčných filmov.[6]
Poitrasová podnikla kvôli filmu viacero preventívnych bezpečnostných opatrení.[7] Potom čo bola viackrát zadržaná pri kontrolách pri vstupe do USA sa rozhodla presťahovať do Berlína.[8][7] Film aj zostrihala v Nemecku, kam priletela priamo z Hongkongu, aby zamedzila možnému prehľadaniu jej hard disku FBI na základe súdneho príkazu. Všetky nahrávky sú úschované na šifrovaných diskoch s viacerými úrovniami vnorenej ochrany.[9] Počítač, na ktorom číta citlive dokumenty je od internetu oddelený vzduchovou stenou (air gap). Glenn Greenwald jej poskytol know-how ako pracovať na nebezpečnej téme pri použití maximálnej ochrany, pretože ako poznamenal E. Snowden: "po tohtoročnom odhalení by malo byť jasné, že nezašifrovaná komunikácia novinára so zdrojom je neodpustiteľne ľahkomyselná".[7]
V záverečných titulkoch filmu sú netradične spomenuté[9] mená viacerých slobodných a bezpečnostných programov, bez ktorých by vznik tohto filmu nebol možný. Sú to Tor, Tails, Debian GNU/Linux, Off-the-Record Messaging, GNU Privacy Guard, Truecrypt a SecureDrop.
Film získal 43 filmových cien a okrem nich aj 20 nominácií, ktoré na ceny nepretavil.[10] Tu je zoznam najvýznamnejších z nich:
Rok | Cena | Kategória | Výsledok |
---|---|---|---|
2015 | Oscar | Najlepší dokumentárny film | zisk ceny |
BAFTA Award | Najlepší dokument | zisk ceny | |
Satellite Award | Najlepší dokument | zisk ceny |
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.