Chrám svätého Lukáša Evanjelistu (Brežany)
gréckokatolícky drevený chrám a národná kultúrna pamiatka v obci Brežany, okrese Prešov, Slovensko From Wikipedia, the free encyclopedia
Chrám svätého Lukáša Evanjelistu z roku 1727 v obci Brežany, okres Prešov je gréckokatolícky drevený chrám na Slovensku. Je zaradený do zoznamu národných kultúrnych pamiatok.
| Chrám svätého Lukáša Evanjelistu | |
 | |
| Patrocínium: sv. Lukáš | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Prešov |
| Obec | Brežany |
| Náboženstvo | |
| - cirkev | gréckokatolícka |
| - archieparchia | prešovská |
| - protopresbyterát | Prešov |
| - farnosť | Klenov |
| Súradnice | 48°58′43″S 21°06′47″V |
| Ďalšie údaje | |
| - počet lodí | 1 |
| Štýl | gotika |
| Dátum | |
| - posvätenia | 1727 |
 Národná kultúrna pamiatka SR | |
| ÚZPF[1] | |
| - číslo | 272/1 |
| - dátum zápisu | 17. 4. 1963 |
  Poloha kostola na Slovensku
| |
 Poloha v rámci kraja
| |
| Wikimedia Commons: Temple of St Luke, Brežany | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Brežany sú filiálkou starobylej gréckokatolíckej farnosti Klenov, o čom svedčí aj záznam v súpise z Mukačevskej gréckokatolíckej eparchie z roku 1788. V dedine je drevený gréckokatolícky chrám z roku 1727, ktorý je jediný v okrese Prešov a tiež jediný v celej Šarišskej vrchovine. Na Slovensku je zaradený medzi národné kultúrne pamiatky. Patrónom cerkvi je sv. Lukáš Evanjelista. Obnova cerkvi bola vykonaná v druhej polovici 18. storočia.
Z architektonického pohľadu ide o atypickú trojdielnu zrubovú stavbu s výraznými vplyvmi gotickej rímskokatolíckej sakrálnej architektúry. Okienka sú vytvorené hlbokými zárezmi vo dvoch susedných trámoch zrubu. Zasklený otvor je opatrený jednoduchou železnou mriežkou. Barokový ikonostas pochádza z roku 1773. Kompozícia chrámu je ovplyvnená dreveným kostolom v Hervartove. Typická je samostatne stojaca veža, ktorá nie je spojená so strešnou konštrukciou lode. Má otvorenú podstienku, slúžiacu ako predsieň chrámu. Nad vchodom, riešeným na gotický spôsob, je uvedené datovanie stavby chrámu z roku 1727. Predstavená veža je obitá doskami a má ihlanovú strechu. Drevená zrubová stavba tohto chrámu sa skladá z troch častí - zo svätyne (presbytéria) s rovným uzáverom, pozdĺžnej lode a spomínanej prestavanej veže, pod ktorou je otvorená predsieň. Svätyňa tvorí s loďou jednotný celok. Má lomený strop, zatiaľ čo v lodi je rovný. V interiéri je trámová konštrukcia vymazaná hlinou. Vysoká sedlová strecha je pokrytá šindľom.
Hlavný oltár je barokový z roku 1782. Na murovanej menze je obraz Korunovania Panny Márie od Františka Ferdynandyho ukončený v roku 1782. Je vložený do stĺpovej oltárnej barokovej architektúry. Vyššie spomínaný ikonostas je viacradový, čiastočne obnovený maľbami. Členený je točenými stĺpmi s vínnou révou.
Ikonostas zachováva tradičnú byzantskú schému rozmiestnenia ikon. Na ikonostase pod centrálnou ikonou Krista je dedikačný nápis latinkou: „Fundator Cerkvi Svätej i Calej Roboty toj P.S oltys Teodor Demeteri i vospol z manželku Svoju Mariannu. Ano Dni 1733“. Kráľovské dvere sú sekundárne premiestnené za hlavný oltár, podobne aj diakonské dvere. Chrámová ikona sv. Lukáša evanjelistu ho zobrazuje plného elánu a v činnosti, pri zapisovaní evanjeliových udalostí. V spodnej časti orámovania ikony sú vyobrazení kľačiaci fundátori chrámu a modliaci sa na kolenách k ukrižovanému Kristovi. V rade nie je ikona Tajná večera, ale Mandylión (Spas nerukotvornyj). V treťom rade je ikona Krista Veľkňaza (Archijereja) s Bohorodičkou a Jánom Krstiteľom, ktorí sa modlia (tzv. Deesis) a sú s dvomi anjelmi. Apoštoli sú zobrazení na pozadí horskej krajiny. Na vrchnej časti orámovania ikon sú uvedené ich mená, ibaže nie vždy totožné s ich vyobrazením (Andrej a Bartolomej). V rade prorokov v strede je ďalšia ikona Mandylión, a nie Ukrižovanie. Bola prenesená zo staršieho ikonostasu a pochádza z druhej polovice 17. storočia.
Bočný oltár Piety je maľovaný na dreve a vložený do rámu so stĺpikmi po stranách. Ďalší bočný oltár Krista s Knihou života je z druhej polovice 18. storočia. Chór („koruš“) je z polovice 18. storočia. Na jeho parapete sú maľované scény Utrpenia Pána (Strasti) s cyrilskými nápismi, oddelené iluzívnymi barokovými stĺpmi s vínnou révou. Aj tu sú vyobrazení fundátori chrámu, ako sa vrúcne modlia na kolenách k ukrižovanému Kristovi.
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
