Chmeľovec
obec na Slovensku v okrese Prešov From Wikipedia, the free encyclopedia
Chmeľovec je obec na Slovensku v okrese Prešov. Najvýznamnejšou pamiatkou je evanjelický kostol postavený v románskom slohu v prvej polovici 13. storočia.
| Chmeľovec | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Prešov |
| Nadmorská výška | 368 m n. m. |
| Súradnice | 49°05′00″S 21°22′03″V |
| Rozloha | 7,28 km² (728 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 451 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 61,95 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1251 |
| Starosta | Eva Partilová[3] (nezávislá) |
| PSČ | 082 12 (pošta Kapušany) |
| ŠÚJ | 524514 |
| EČV (do r. 2022) | PO |
| Tel. predvoľba | +421-51 |
| Adresa obecného úradu |
Chmeľovec 98, 082 12 Kapušany okres Prešov |
| E-mailová adresa | poslať email |
| Telefón | 051/7944107 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce | |
| Wikimedia Commons: Chmeľovec | |
| Webová stránka: chmelovec.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Obec leží na juhozápadných svahoch Nízkych Beskýd. Povrch odlesneného chotára je mierne zvlnený až mierne členitý. Nadmorská výška je v strede obce 350 m, v chotári 300–640 m. Najvyšší vrch nad obcou sa volá Haľagoš a má 642 m. Obec zo severu lemujú väčšinou zmiešané lesy.
Obec je vzdialená 13 km od krajského mesta Prešov. Cez obec prechádza cesta 3. triedy č. 3456. Zo západu susedí s obcou Podhorany a z východu s obcou Šarišská Trstená. Južne sa dá prejsť poľnou cestou aj do obcí Nemcovce a Lada.
Vznik obce
Obec bola založená ako sídlisko v 11. storočí z iniciatívy uhorských kráľov. Založili ju vojenskí strážcovia krajinskej cesty a pohraničia. Samotná obec vznikla približne v 2. polovici 12. storočia. Prvá doložená písomná zmienka sa datuje k roku 1251, kde je obec označovaná ako Cumlous. Približne v 13. storočí sa obec stala strediskom panstva zemanov. Uhorský kráľ Belo IV. v tomto čase povýšil rytiera Germana do vyššieho šľachtického stavu za verné služby.[4] Do panstva spadali aj susedné obce Šarišská Trstená, Nemcovce, Čeľovce, Pušovce, Kuková, Lúčka. Z tohto obdobia pochádza aj dnes významný románsky kostol. Pôvodne bol zasvätený sv. Michalovi a spadal pod rímskokatolickú cirkev. V prvej štvrtine 15. storočia bol kostol vyzdobený freskami. Neskôr v čase reformácie kostol prešiel pod Evanjelická cirkev augsburského vyznania, ktorá má kostol v správe do dnešného dňa.[5]
15. – 19. storočie
V roku 1427 patrila obec Bánovcom. V roku 1600 malo sídlisko 30 poddanských domov, kuriu zemanov, evanjelický a.v. kostol, faru a školu. V rokoch 1715 až 1720 tu postupne hospodárilo 23 až 10 poddanských domácností, v roku 1828 bolo 42 domov a 329 obyvateľov, v roku 1900 bolo 268. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a chovom dobytka.
20. storočie
Chmeľovec je stále poľnohospodárskou obcou. Po vzniku prvej Česko-Slovenskej republiky došlo k zmene názvu na "Malý Chmeľov" ale používal sa aj pôvodný maďarský názov Komlóš. V roku 1927 došlo k úplnému poslovenčeniu na terajší názov Chmeľovec. Zmena prebehla na celom Slovensku a dotkla sa aj okolitých obcí.
II. svetová vojna
Sčítanie obyvateľstva z roku 1940 obec mala 323 obyvateľov a 57 domov. V obci žilo aj 5 obyvateľov židovskej národnosti. V rámci procesu arizácie na Slovensku sa v roku 1942 robil súpis židov.[6]
Samotná obec bola oslobodená spod fašistickej okupácie spolu s mestom Prešov a okolitými obcami 19. januára 1945 červenou armádou. Oslobodenie prebiehalo bez boja. Ozbrojené jednotky nacistického Nemecka Wehrmacht sa stiahli ešte deň pred príchodom osloboditeľskej armády.[7][8][9]
Vznik JRD a násilná kolektivizácia
Jednotné roľnícke družstvo (JRD) bolo založené v roku 1959. Časť obyvateľstva pracovala v priemyselných závodoch v Prešove. Obec bola súčasťou Šarišskej župy, potom do roku 1960 patrila do okresu Prešov a Prešovskéhokraja. Po roku 1968 bola súčasťou Východoslovenského kraja a okresu Prešov.
Od 1989 – súčasnosť
Po páde komunistického režimu prešlo JRD do konkurzu a neskôr zaniklo. Po vzniku miestnej samosprávy v roku 1990 sa stal prvým starostom Jozef Majirský. V obci sa realizovalo viacero projektov, kde patrila oprava škôlky, hasičskej zbrojnice, rekonštrukcia obecného úradu.
Názov obce sa v priebehu času menil:
- 1251 - 1311 – Cumlous
- 1311 - 1351 – Komlos
- 1351 - 1773 – Komlos
- 1773 - 1920 – Komloss
- 1920 - 1927 – Komlóš, Malý Chmeľov
- 1927 - dodnes sa používa oficiálny názov Chmeľovec
Graf nižšie zobrazuje vývoj počtu obyvateľov v obci Chmeľovec. Os X označuje časovú líniu od roku 1789 po súčasnosť. Ypsilónová os zobrazuje celkový počet obyvateľov obce.
V rokoch 1715 až 1720 tu postupne hospodárilo 23 až 10 poddanských domácností. V roku 1789 bolo v obci 304 obyvateľov, v roku 1828 mala 42 domov a 329 obyvateľov, 1880 – 303 obyvateľov,[10] v roku 1900 bolo 268, v roku 1940 – 57 domov a 323 obyvateľov, v roku 1970 – 369 obyvateľov.
Obecná samospráva
Obecné zastupiteľstvo obce Chmeľovec je orgánom samosprávy obce a zastupiteľským zborom obyvateľov obce. Má 5 poslancov, ktorí sú volení priamo v komunálnych voľbách na obdobie štyroch rokov.
Starosta obce je výkonným a štatutárnym orgánom obce. Je volený priamo na 4-ročné volebné obdobie. Vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva a podpisuje ich uznesenia. Má jedného zástupcu starostu pobce.
Starostovia
- 1990 – 1994: Jozef Majirský (nezávislý)
- 1994 – 1998: Jozef Majirský (KDH)
- 1998 – 2002: Jozef Majirský (KDH, DÚ), DS)
- 2002 – 2006: Jozef Majirský (KDH, SDKÚ)
- 2006 – 2010: Ján Jakab (nezávislý)
- 2010 – 2014: Ján Jakab (nezávislý)
- 2014 – 2018: Ján Jakab (nezávislý)
- 2018 – 2022: Ján Jakab (nezávislý)
- 2022 – 2026: Eva Partilová (nezávislá)
Komunálne voľby
| Voľby | Volebná účasť | Výsledky voľby starostu | Výsledky voľby poslancov | |||
|---|---|---|---|---|---|---|
| % | Počet vydaných obálok |
Zvolený starosta | Nezvolení kandidáti | Zvolení poslanci | Nezvolení kandidáti | |
| 1990 [11][12] |
?? % | ? | Jozef Majirský (nezávislý) | ? | ? | ? |
| 1994 [13] |
83,57% | 239 | Jozef Majirský (KDH) 147 hlasov (64,19%) |
? | Pavol Brezina (KDH) Ján Harčarik (KDH) Ján Jakab (KDH) Ján Kovaľ (KDH) Štefan Kožár (KDH) Jozef Kurimčak (HZDS) Ján Petrík (HZDS) Ľubomír Sotak (HZDS) Irena Vereščaková (KDH) |
? |
| 1998 [14] |
84,83% | 246 | Jozef Majirský (KDH, DÚ), DS) ?? hlasov (?? %) |
? | KDH, DÚ), DS - 6 poslancov HZDS - 2 poslanci SOP - 1 poslanec |
? |
| 2002 [15] |
84,71% | 266 | Jozef Majirský (KDH, SDKÚ) ?? hlasov (?? %) |
? | KDH, DS - 5 poslancov | ? |
| 2006 [16] |
80,13% | 254 | Ján Jakab (nezávislý)[17] 110 hlasov (43,48%) |
2. Jozef Majirský (KDH, SDKÚ-DS) 102 hlasov (40,32%) 3. Pavol Vojtek (nezávislý) 41 hlasov (16,21%) |
KDH, SDKÚ-DS - 4 poslanci SMER - 2 poslanci |
? |
| 2010 [18] |
83,28% | 279 | Ján Jakab (nezávislý) 167 hlasov (61,17%) |
2. Jozef Majirský (KDH, SDKÚ-DS) 83 hlasov (30,40%) 3. Pavol Vojtek (SMER) 23 hlasov (8,42%) |
KDH - 3 poslanci SDKÚ-DS - 1 poslanec SMER - 1 poslanec |
? |
| 2014 [19] |
83,28% | 279 | Ján Jakab (nezávislý)[20] 114 hlasov (45,24%) |
2. Jozef Majirský (nezávislý) 100 hlasov (39,68%) 3. Pavol Vojtek (SMER-SD) 38 hlasov (15,08%) |
1. Jana Dadejová (KDH) - 179 hlasov (71,03%) 2. Iveta Vavreková (nezávislý) - 169 hlasov (67,06%) 3. Marián Vojtek (KDH) - 169 hlasov (67,06%) 4. Pavol Kiseľak (KDH) - 130 hlasov (51,59%) 5. Jozef Majirský (nezávislý) - 121 hlasov (48,02%) |
? |
| 2018 [21] |
74,22 % | 262 | Ján Jakab (nezávislý)[22] 104 hlasov (40,78%) |
2. Jozef Majirský (nezávislý) 85 hlasov (33,33%) 3. Pavol Vojtek (SMER-SD) 66 hlasov (25,88%) |
1. Jozef Kendra (nezávislý) - 191 hlasov (74,90%) 2. Ján Vraňuch (KDH) - 190 hlasov (74,51%) 3. Iveta Vavreková (KDH) - 176 hlasov (69,02%) 4. Anna Solejová (KDH) - 126 hlasov (49,41%) 5. Miroslav Jakub (SNS) - 119 hlasov (46,67%) |
6. Ján Ružbarský (SNS) - ? hlasov (?? %) |
| 2022 | 80,88 % | 292 | Eva Partilová (nezávislá)[23] 92 hlasov (31,61%) |
2. Ján Vraňuch (nezávislý)[24] 54 hlasov (18,55%) 3. Mgr. Michaela Maňkošová (nezávislá)[25] 49 hlasov (16,83%) 4. Pavol Vojtek (SMER-SD)[26] 39 hlasov (13,40%) 5. Mgr. Zuzana Vojteková (nezávislý)[27] 25 hlasov (8,59%) 6. Iveta Vavreková (nezávislý)[28] 16 hlasov (5,49%) 7. Ján Jakab (SOM)[29] 9 hlasov (3,09%) 8. Pavol Kiseľák (SNS) 7 hlasov (2,41%) |
1. Bc. Miloš Tivadar, DiS. (nezávislý) - 177 hlasov (60,62%) 2. Peter Muľ (nezávislý) - 170 hlasov (58,22%) 3. Gabriel Vojtek (nezávislý) - 134 hlasov (45,89%) 4. Ľuboslava Majerníková (nezávislý) - 113 hlasov (38,70%) Mgr. Zuzana Vojteková (nezávislý) - 112 hlasov (38,36%) |
6. Vincent Dadej (SNS) - 101 hlasov (34,59%) 7. Pavol Kiseľak (SNS) - 100 hlasov (34,25%) 8. Matúš Juraj Kobyľan (nezávislý) - 96 hlasov (32,88%) 9. Tomáš Kiseľak (SNS) - 73 hlasov (25,00%) 10. Miroslav Jakub (ŽIVOT) - 64 hlasov (21,92%) |
- Obecný úrad
- Kultúrny dom
- Futbalové ihrisko
- Materská škola
- Rímskokatolícky kostol
- Evanjelický kostol
Pamiatky
- románsky evanjelický kostol ausburgského vyznania z 1. polovice 13. storočia, pôvodne katolický kostol sv. Michala
- rímskokatolícky klasicistický kostol Nanebovzatia Panny Márie z roku 1764, renovovaný v roku 1855 a rozšírený v roku 1922
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
