From Wikipedia, the free encyclopedia
Chaladžština je turkický jazyk, ktorým sa dnes hovorí v Iráne. Aj keď obsahuje veľa starých turkických prvkov, dnes je značne poperzštený.[1][2] V roku 1978 ním hovorilo 20 000 ľudí v 50 dedinách ležiacich na juhozápad od Teheránu.[3] Má asi 150 slov neznámeho pôvodu.
chaladžština | |
Región | Irán |
---|---|
Klasifikácia | Turkické jazyky – oghuzské jazyky |
Jazykové kódy | |
ISO 639-3 | klj |
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
Chaladžština je potomkom starého turkického jazyka zvaného arghu.[4][5] Turkický lexikograf Mahmúd Kašgarí z 11. storočia bol prvou osobou, ktorá poskytla písomné ukážky chaladžštiny, ktoré sa zväčša zhodujú s dnešnou chaladžštinou.[2]
Gerhard Doerfer, ktorý chaladžštinu znovuobjavil, preukázal, že jazyk bol prvý, ktorý sa oddelil od vlastného bežného turkického jazyka.[4]
Turkické jazyky sú jazykovou rodinou s najmenej 35 zdokumentovanými jazykmi, ktorými hovoria turkické národy.[6]
Hoci sa pôvodne predpokladalo, že úzko súvisí s azerbajdžanským jazykom, jazykovedné výskumy, najmä výskumy uskutočnené Doerferom, viedli k prehodnoteniu chaladžštiny na samostatnú ne-oguzskú vetvu turkického jazyka.[7] Dôkazom toho je zachovanie protikladu samohláskovej dĺžky z prototurčiny (PT),[8] na začiatku slova sa nachádzajúce *h a absencia hláskovej zmeny *d → y príznačnej pre oguzské jazyky.[9]
Zachovávajúci charakter chaladžštiny možno vidieť porovnaním rovnakých slov v rôznych turkických jazykoch; napríklad v chaladžštine sa „noha“ povie hadaq, zatiaľ čo príbuzné slovo v neďalekých oguzských jazykoch je ayaq (porovnaj po turecky ayak). Z dôvodu zachovania týchto starobylých prvkov sa niektorí vedci nazdávajú, že Chaladžovia sú potomkami Arghu-Turkov.[chýba zdroj]
Ethnologue a ISO pôvodne uvádzali severozápadný iránsky jazyk s názvom „chaladžština“, mal rovnaký počet hovoriacich ako turkický jazyk.[10] Khalajovia hovoria svojím turkickým jazykom a perzštinou a nie (domnelo) iránskym khalajským jazykom.[11][12]
Chaladžštinou sa hovorí hlavne v iránskej provincii Markazí. Doerfer uvádza počet hovoriacich okolo 17 000 v roku 1968 a 20 000 v roku 1978;[3] Ethnologue uvádza, že množstvo hovoriacich vzrástlo do roku 2000 na 42 107.[13]
Hlavné nárečia chaladžštiny sú severné a južné. V rámci týchto nárečových zoskupení majú jednotlivé dediny a zoskupenia hovoriacich odlišné rečové vzory.
Perné | Ďasnové | Zadoďasnové | Mäkkopodnebné | Čapíkové | Hlasivkové | ||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Záverové nosové | m | n | ŋ | ||||
Záverové ústne/ polozáverové |
neznelé | p | t | t͡ʃ | k | q | |
znelé | b | d | d͡ʒ | ɡ | ɢ | ||
Trené | neznelé | f | s | ʃ | x | h | |
znelé | v | z | ʒ | ɣ | |||
Aproximanty | l | j | |||||
R-ové | r |
Predné | Stredné | Zadné | ||
---|---|---|---|---|
nezaokrúhlené | zaokrúhlené | |||
Zatvorené | i [i] i [iː] | ü [y] üː [yː] | ï [ɨ] ïː [ɨː] | u [u] uː [uː] |
Stredové | e [e] eː [eː] | ö [ø] öː [øː] | o [o] oː [oː] | |
Otvorené | ä [æ] äː [æː] | a [a] aa [aː] |
Doerfer tvrdí, že chaladžština si zachovala tri samohláskové dĺžky postulované pre prototurkický jazyk: dlhé (napr. [qaːn] „krv“), polodlhé (napr. [baˑʃ] „hlava“) a krátke (napr. [hat] „kôň“) samohlásky[15][16]. Alexis Manaster Ramer však spochybňuje tak názor, podľa ktorého má chaladžština tri samohláskové dĺžky, ako názor, že prototurkický jazyk ich mal tiež.[17] Niektoré prototurkické samohlásky sa realizujú ako klesajúce dvojhlásky, ako v prípade [quo̯l] („ruka“).
Podstatné mená v chaladžštine sa môžu mať zakončenie množného čísla alebo privlastňovacie zakončenie. Chaladština má nasledujúce pády: genitív, akuzatív, datív, lokatív, ablatív, inštrumentál a ekvatív.
Pádové prípony sa menia podľa samohláskovej harmónie a podľa spoluhlások, za ktorými nasledujú. Pádové koncovky tiež interagujú s privlastňovacími príponami. Nižšie je uvedená tabuľka základných pádových koncoviek:
Pád | Prípona |
---|---|
Nominatív | - |
Datív | -A, -KA |
Akuzatív | -I, -NI |
Lokatív | -čA |
Ablatív | -dA |
Inštrumentál | -lAn, -lA, -nA |
Ekvatív | -vāra |
Slovesá v chaladžštine sa ohýbajú podľa slovesného rodu, času, vidu alebo negácie. Slovesá pozostávajú z dlhých reťazcov morfém v nasledujúcom zoradení:
Chaladžština využíva slovosled: podmet – predmet – sloveso. Prídavné mená predchádzajú podstatným.
Jadro slovnej zásoby je turkické, ale veľa slov bolo prevzatých z perzštiny. Do chaladžštiny sa dostali aj slová zo susedných turkických jazykov, najmä z azerbajdžtiny.
Čísla majú turkický tvar, ale niektorí hovoriaci nahrádzajú tvary pre „80“ a „90“ perzskými výrazmi:
Výňatok z Doerfer & Tezcan 1994, prepis od Doerfera:[18]
Preklad | IPA | V latinke |
---|---|---|
Raz mal Mullah Nasreddin syna. | biː ki.niː mol.laː nas.ɾæd.diː.niːn oɣ.lu vaːɾ-aɾ.ti | Bî kinî mollâ nasrəddînîn oğlu vâr-arti. |
Povedal: „Ó, otče, chcem ženu.“ | hay.dɨ ki "æj baː.ba, mæŋ ki.ʃi ʃæj.jo.ɾum" | Haüdı ki "Əy bâba, mən kişi şəyyorum." |
Povedal: „Drahý, máme kravu; vezmi túto kravu a predaj ju. Prídi so ziskom, kúpime ti manželku!“ | hay.dɨ ki "bɒː.ba bi.zym biː sɨ.ɣɨ.ɾɨ.myz vaːɾ, je.tip bo sɨ.ɣɨ.ɾɨ saː.tɨ, naɣd ʃæj.i puˑ.lĩn, jæk biz sæ̃ ki.ʃi al.duq" | Haüdı ki „Bâba bizüm bî sığırımüz vâr, yetip bo sığırı sâtı. Nağd əəyi pûlîn, yək biz sə̃ kişi alduq! “ |
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.