Bitka pri Nördlingene (1634)

Bitka pri Nördlingene bola ozbrojeným konfrontáciou, ku ktorej došlo dňa 6. septembra roku 1634 a to medzi švédskymi armádami na jednej strane a cisárskymi vojskami spolu s oddielmi Katolíckej ligy na strane druhej.^[1]

Bitka pri Nördlingene
Súčasť Tridsaťročnej vojny
Bitka pri Nördlingene na obraze Jana van den Hoeckeho nachádzajúceho sa na Windsor Castle
Dátum 6. september 1634 Miesto Nördlingen, Bavorsko Výsledok drvivá švédska porážka
Protivníci
Švédska ríša Heilbronnská liga	Svätá ríša rímska Katolícka liga Španielske impérium
Velitelia
Bernard Sasko-Weimarský, Gustav Horn	Ferdinand III. Habsburský
Sila
25 000 vojakov	40 až 50 000 vojakov
Straty
12 000 mŕtvych	2 000 mŕtvych
Historický portál

Od diplomatický potýčok k ozbrojeným stretom

Od roku 1633 došlo k tomu, že Valdštejn začal pracovať na mierových rokovaniach spolu so štátnou diplomaciou Saska a Švédska, čím by došlo nájdeniu východiska z vojny. Dňa 25. februára roku 1634 došlo k zavraždeniu Albrechta, vojvodu z Valdštejna na priamy príkaz cisára Ferdinanda II. Habsburského.^[2]

Po Valdštejnovom skone sa podarilo cisárskym vojskám vpadnúť do Bavorska a úspešne obľahnúť mesto Rezno. To viedlo k zmobilizovaniu protestantských vojsk pod velením Bernarda zo Saska-Weimaru a švédskeho generála, grófa Horna pre obranu mesta, pričom ich spojenecké sily vyrazili od Bodamského jazera. Nezabránili však obľahnutiu mesta cisárskymi silami. Dňa 6. septembra roku 1634 došlo k vzájomnému stretu znepriatelených vojsk. Skončil sa drvivou porážkou švédskych vojsk. Po bitke upadol generál Horn do zajatia a Bernard Sasko-Weimarský stihol uniknúť do Falcka. V dôsledku tohto vojenského víťazstva sa podarilo cisárskym silám ovládnuť takmer celé južné Nemecko.^[1]