From Wikipedia, the free encyclopedia
Benedikt X. (lat. Benedictus Decimus), vl. menom Giovanni dei Conti di Tuscolo (Mincio) (* ? – † po 1073) bol taliansky duchovný a protipápež (v rokoch 1058 – 1059). Jeho zvolenie bolo priamym dôsledkom mocenských zápasov prebiehajúcich v ranostredovekej spoločnosti (pápežstvo nevynímajúc).
| Giovanni dei Conti di Tuscolo (Mincio) | |
| protipápež Benedikt X. | |
 | |
| Úmrtie | po 1073 |
|---|---|
| Odkazy | |
| Commons |  Benedikt X. |
Pred svojou smrťou pápež Štefan IX. (X.) zaviazal klérus prísahou, aby s voľbou nového pápeža po jeho skone počkali až do chvíle, kedy sa z misie v Nemecku vráti jeho kancelár a najbližší spolupracovník, opát Hildebrand. Preto po Štefanovej smrti, čas Hildebrandovej neprítomnosti využila časť rímskej šľachty na ovládnutie pápežského úradu. Veľkorysými sľubmi zmanipulovala ľud a 5. apríla 1058 intronizovala kardinála Giovanniho Mincia ako pápeža Benedikta X.
Ako jeden z kandidátov pripadajúcich do úvahy pri regulárnych voľbách, Benedikt spolu so svojimi voliteľmi dúfal na uznanie svojho úradu v kruhoch rímskych prelátov. No tí jeho voľbu odmietli, vyhlásili ju za neplatnú a na Benedikta (medzitým vysväteného v rozpore s cirkevnými pravidlami) uvalili kliatbu.
Deväť mesiacov (až do januára nasledujúceho roku) trval stav, kedy na Petrovom stolci, kvôli neustálemu dohadovaniu sa kléru, sedel neprávoplatne zvolený pápež. V decembri 1058 zvolili v Siene pápežom biskupa Gérarda de Bourgogne (ako Mikuláš II.), ktorý mesiac po svojom zvolení (v januári 1059) zvolal biskupskú synodu. Na nej Benedikta zosadil a ako uzurpátora a krivoprísažníka exkomunikoval z cirkvi. 24. januára 1059 bol Benedikt nútený utiecť z Ríma. Okrem jesene uvedeného roku sa zriekol akéhokoľvek nároku na úrad; na znak toho si verejne strhol pápežské insígnie a utiahol sa na rodinný majetok. Tu bol však zatknutý a aj napriek jeho protestom, že pápežský úrad mu bol vnútený proti jeho vôli, bol uväznený. Vo väzení, ktorým sa mu stal hospic svätej Agnesy na ulici Via Nomentana, zomrel.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
