obec na Slovensku v okrese Bardejov From Wikipedia, the free encyclopedia
Beloveža je rusínska obec na Slovensku v okrese Bardejov, ktorá má 802 obyvateľov.
| Beloveža | ||
| obec | ||
 | ||
|
||
| Štát |  Slovensko | |
|---|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj | |
| Okres | Bardejov | |
| Región | Šariš | |
| Nadmorská výška | 295 m n. m. | |
| Súradnice | 49°17′43″S 21°22′15″V | |
| Rozloha | 10,15 km² (1 015 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 781 (31. 12. 2023) [2] | |
| Hustota | 76,95 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1355 | |
| Starosta | Jaroslav Marko[3] (HLAS-SD, SMER-SD, SNS) | |
| PSČ | 086 14 (pošta Hažlín) | |
| ŠÚJ | 519065 | |
| EČV (do r. 2022) | BJ | |
| Tel. predvoľba | +421-54 | |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Beloveža 94 086 14 Hažlín | |
| E-mailová adresa | Beloveza@gmail.com | |
| Telefón | 479 72 02 | |
| Fax | 488 49 12 | |
  Poloha obce na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa obce | ||
| Wikimedia Commons: Beloveža | ||
| Webová stránka: beloveza.com | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
.jpg)
.jpg)
Beloveža sa nachádza 10 km severovýchodne od Bardejova v Nízkych Beskydách, v doline potoka ústiaceho do rieky Topľa. Susedí s obcami Hažlín, Šarišské Čierne, Andrejová, Bardejovská Nová Ves, Komárov a Hrabovec.
Celková výmera katastra obce je 1 015 ha. Z toho je 341 ha lesa, 75 ha zastavanej plochy, 23 ha vodných plôch (všetky potoky s okolím) a 48 ha ostatných plôch. Lesy sú tu prevažne listnaté.
Priemerná nadmorská výška obce je 290 m. Zimy sú tu chladné, letá mierne. Vykurovacie obdobie trvá v priemere 230 dní v roku.
Obec Beloveža je stredne veľká obec s počtom 295 rodinných domov a v priemere 800 trvale žijúcimi obyvateľmi. Prevláda tu gréckokatolícke náboženstvo.
Beloveža patrí medzi najstaršie dediny v okolí. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z 28. júna 1355. Vtedy Jagerská kapitula z poverenia kráľa Ľudovíta I. potvrdila vymedzenie majetkov panstva Smilno pre zemepánov Tekulovcov. Majetkovou súčasťou panstva bola aj Beloveža. Vznik obce sa kladie do druhej štvrtiny 14. storočia. Vybudovali ju usadlíci užívajúci zákupné roľnícke právo so šoltýsom.
Písomné pramene od 14. storočia uvádzajú obec Beloveža zväčša v nasledovných pravopisných obmenách – roku 1355 Belawese, 1492 Belawesa, 1736 Belovescha, 1808 Belowese, koncom 19. a začiatkom 20. storočia po maďarsky Belavezsa a po rusínsky Biloveža.
Zdá sa, že motívom názvu pre obec bola biela veža. Mohla ňou byť strážna veža v pohraničí v 11. a 12. storočí, prípadne, ako uvádza historik Ferdinand Uličný, murovaná veža benediktínskeho kláštora, podľa ktorej dostalo názov tunajšie údolie. Keď tu vznikla dedina, názov dostala podľa názvu údolia. O takomto pôvode svedčí jej vývin a ráz v 15. – 16. storočí.
Existuje aj ďalšia verzia pôvodu názvu obce, a to podľa pomenovania veže na tunajšej cerkvi. Ani tento pôvod však nie je vierohodne dokázaný.
Beloveža sa ďalej spomína v listinách kráľa Žigmunda z rokov 1414 a 1416, ktorými potvrdil Czudarovcom vlastníctvo majetkov panstva Makovica, a v súpise dedín Šarišskej stolice z roku 1427. V tomto roku bola Beloveža zdanená od 24 alebo 28 port (poddanské usadlostí), takže bola počtom usadlostí, ale aj rozlohou chotára stredne veľkou dedinou makovického panstva. Iný prameň uvádza, že v roku 1427 bola obec majetkom rodiny Czudarovej a mala 29 „orekov“. Ďalší údaj uvádza Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, kde sa uvádza, že v roku 1427 mala obec 52 port.
V druhej polovici 15. storočia sa väčšina domácností z Beloveže odsťahovala, v roku 1492 tu hospodárili len tri. 20 usadlosti bolo len nedávno úplne opustených, ako uvádza dobový archívny materiál. Pravdepodobnou príčinou vyľudnenia bolo aj spustošenie obce poľským vojskom roku 1472.
V rokoch 1548, 1567 boli sedliaci zdanení od 2,3 a 2,5 porty. V roku 1567 tu hospodárila jedna domácnosť na celej a štyri na polovičných usadlostiach. V roku 1600 bolo v obci 10 poddanských domov. Bývali tu aj šoltýske rodiny a osadenstvo fary.
Beloveža sa z úpadku koncom 15. a 16. storočia pozviechala a charakter prosperujúcej stredne veľkej dediny si uchovala až po dnešné časy. Svedčia o tom aj údaje o počtoch obyvateľov a domov v jednotlivých rokoch. Kým napríklad v roku 1787 mala obec 75 domov a 452 obyvateľov, v roku 1828 to už bolo 585 obyvateľov v 79 domoch, v roku 1970 972 obyvateľov a 211 domov. V roku 2005 to bolo 803 obyvateľov a 295 domov.
Belovežania sa do povedomia širokého okolia dostali ako obchodníci – košikári. Košikárstvo a podomový obchod v obci má dlhú a bohatú tradíciu. Maďarský písaný prameň z roku 1883 uvádza, že „z Beloveže ročne mnoho tisíc košíkov exportujú do Ruska a Nemecka“.
Podomovému obchodu v 19. a v prvej polovici 20. storočia priala aj doba, v ktorej sa realizoval. Boli do neho zapojení jednotlivci, ale aj celé rodiny. Podomový obchod (tunajší názov „chodenie do drahy“) sa v značnom rozsahu rozvíjal až do polovice 80. rokov 20. storočia, kedy táto miestna tradícia pomaly zaniká.
V obci má svoju dlhoročnú tradíciu i včelárstvo. Po druhej svetovej vojne sa chovom včiel zaoberalo niekoľko obyvateľov, neskôr však nadlho zaniklo, až v posledných rokoch sa znova dostáva do povedomia.
V roku 1933 bola založená obecná kronika.
V roku 1953 po dvojročnom úsilí bola daná do užívania prvá administratívna budova spojená s požiarnou zbrojnicou.
V roku 1965 sa začína svojpomocná výstavba kultúrno-správnej budovy (tzv. Akcia „Z“), do užívania bola odovzdaná v roku 1969 a stala sa sídlom MNV a materskej školy.
Do roku 1975 sa v obci na pôde hospodárilo súkromne. Podľa vtedajších zákonov každý súkromne hospodáriaci roľník bol povinný odovzdávať štátu naturálne dane (kontingenty), ktoré boli stanovené podľa výmery pôdy. Ako jedna z posledných obcí vstúpila Beloveža v roku 1975 do Jednotného roľníckeho družstva; bola pričlenená do JRD so sídlom v Bardejovskej Novej Vsi. V obci bol zriadený hospodársky dvor v lokalite Pod Ostrou, kde boli vybudované 3 maštale pre hovädzí dobytok v počte asi 400 kusov.
V roku 1978 bolo v sále kultúrneho domu zriadené stále kino („Kino SNP“).
V roku 1981 bola ukončená výstavba futbalového ihriska, v roku 1983 materskej školy.
Symboly obce sú zapísané v Heraldickom registri Slovenskej republiky[4][5].
Erb obce tvorí: V červenom poli štítu na zelenej pažiti stojaci kostol, tvorený troma striebornými vežami zakončenými zlatými trojkrížmi.
Štít: Neskorogotický.
Podkladom pre tento návrh bola obecná pečať Beloveže, pochádzajúca z druhej polovice 18. storočia. Odtlačok typária z roku 1762 je uložený v zbierke mestských a obecných pečatí v Budapešti. Na pečati s kruhopisom SIGIL:/LUM/BELOWESZA 1762 /pečať obce Beloveža/ je ako obecné znamenie vyobrazený kostol s vežami a na pažiti /pate/ sú kamene. Obdobné znamenie obsahuje aj mladšia pečať z roku 1868. V prípade oboch pečatí Beloveže ide o tzv. hovoriace znamenie poukazujúce na meno obce. Hovoriace symboly sú v mestskej a obecnej heraldike pomerne bežné. Vzhľadom na autentickosť a vek tohto symbolu bolo odporučené, aby svoje pôvodné znamenie využila obec i v súčasnosti, pri tvorbe vlastného erbu.
Obec už viac ako štvrťstoročie úspešne reprezentuje folklórna spevácka skupina „Bilovežanka“, ktorej vedúcou je Mária Baroláková. Členky súboru reprezentovali obec aj na regionálnej súťaži „Makovická struna“.
História cirkvi je úzko spätá s históriou obce a jej obyvateľov. Prvý kostol (cerkov) bol v obci vybudovaný už v prvej polovici 14. storočia. Z doložených prameňov je známe, že ešte koncom 15. storočia bol kostol drevený a pravdepodobne taký ostal až do roku 1778.
V tomto roku bol postavený murovaný, barokovo-klasicistický kostol, ktorý je výnimočný svojim päťvežovým architektonickým riešením. Je zaradený do „Zoznamu kultúrnych pamiatok Slovenska“. Kostol je zasvätený pamiatke sv. Michala archanjela. Najväčšiu zásluhu na jeho výstavbe mal pravdepodobne vtedajší duchovný Andrej Petrík, ktorý v obci pôsobil v rokoch 1759 – 1804 (45 rokov). Pred ním v rokoch 1754 – 1759 tu pôsobili pravdepodobne jeho príbuzní Ján a Michal Petríkovci.
V 80. rokoch minulého storočia schátralú plechovú krytinu na kostole nahradila krytina medená.
Futbal je v obci s určitými prestávkami znova a znova oživovaný. Organizovaná Telovýchovná jednota v Beloveži nemá veľkú historickú tradíciu. Jej vznik sa datuje od roku 1971. Na toto obdobie sa viaže aj prvý vstup futbalového oddielu do Okresných majstrovstiev (OM).
Futbalové zápasy sa odohrávali na svojpomocne upravenom prvom futbalovom ihrisku v lokalite „Zástava“. Predtým futbalisti obliekali dres susednej obce Komárov. Po vybudovaní nového ihriska v lokalite „Kúty“ potom už hrávali na vlastnom ihrisku.
Vznik Dobrovoľného hasičského zboru sa datuje od roku 1926. V obecnej kronike sa píše, že obec zakúpila prvú, pravdepodobne ručnú striekačku už v roku 1910.
Najväčší požiar obec postihol 7. januára 1936. Ohniskom bola „pekárna pec M. Čegiňa“. Zhorelo vtedy 32 obytných domov a 50 hospodárskych budov.
Donedávna v obci fungovalo aj protipožiarne a poriadkové zabezpečenie vo forme nočného stráženia, tzv. „varty“. Občania, spravidla susedia, vo dvojici a v čase žatvy vo štvorici, zabezpečovali nočné stráženie rodinných usadlostí, stohov a úrody na poli. Povinnou výbavou „vartášov“ bola trúba vyrobená z kravského rohu. Túto činnosť zabezpečoval MNV.
Dobrovoľní hasiči sa pravidelne zúčastňujú nácvikov a oblastných súťaží. Dobrovoľný požiarny zbor je obecnou organizáciou.
Už viac ako 5. ročníkov má za sebou každoročný výstup v prvú májovú nedeľu na najvyššiu kótu katastra – Hory, konkrétne k tzv. Butarovej kaplnke, odkiaľ za jasného počasia je možné vidieť aj Vysoké Tatry. Prvým iniciátorom a organizátorom tohto výstupu bol miestny horolezec-alpinista Eliáš Udič, ktorý v mladom veku zomrel.
Výstupu, ktorého organizátorom je teraz obecný úrad, sa každoročne zúčastňuje okolo 200 ľudí.
V celom regióne sú známe „Slávností kultúry Rusínov – Ukrajincov“, ktoré sa tu konajú od roku 1974. Každoročne sa tu vystriedajú amatérske i profesionálne folklórne súbory a jednotlivci z blízkeho i vzdialenejšieho okolia.
V priestoroch kultúrneho domu sa pravidelne uskutočňujú rôzne kultúrne podujatia.
Do obce Beloveža dochádza pravidelná autobusová doprava z mesta Bardejov.
V minulosti vzdelávaciu činnosť suplovala cirkev. Je známe, že kňazi Alexander Duchnovič a Alexander Pavlovič vštepovali vtedajším Belovežanom základy vzdelávania v škole, ktorú pre nich zriadili v cirkevných priestoroch. Do konca 19. storočia sa záznamy o pôsobení učiteľov v obci nezachovali.
V roku 1911 bola miestnymi občanmi postavená škola, ktorá svojmu účelu slúži dodnes. V roku 1923 do obce prišiel učiteľ Mihalič s manželkou. Do začiatku druhej svetovej vojny, prakticky až do svojej smrti, v obci pôsobili ako učitelia manželia Komanickí.
V budove školy bol zriadený byt pre učiteľské rodiny. Bohaté povojnové roky, čo do počtu narodených detí, si vyžadovali zriadenie viacerých tried od 1. – 5. ročníka a následne aj väčší počet vyučujúcich. Tí, spravidla slobodní, bývali v mnohých domácnostiach medzi občanmi obce.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
