Bedľa vysoká

Bedľa vysoká (lat. Macrolepiota procera, staršie Lepiota procera; iné slovenské a latinské názvy pozri nižšie) je druh jedlej huby z rodu bedľa (Macrolepiota).

Bedľa vysoká
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) huby (Fungi, Eumycota) Oddelenie bazídiové huby, bazídiomycéty (Basidiomycotina) Trieda (classis) rúchovky (Hymenomycetes) Podtrieda (subclassis) Agaricomycetidae Rad (ordo) pečiarkotvaré (Agaricales) Čeľaď (familia) pečiarkovité (Agaricaceae) Rod (genus) bedľa (Macrolepiota) Druh (species) bedľa vysoká (Macrolepiota procera)
Vedecký názov
Macrolepiota procera Schaeffer
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Názvy

Slovenské názvy

Od 40./50. rokov 20. storočia je oficiálny slovenský názov tohto druhu bedľa vysoká^{[1][2][3][4][5][6]}, ktorý je prevzatý z češtiny (čes. bedla vysoká), pričom z češtiny je prevzaté aj samotné rodové meno bedľa (čes. bedla), ktoré v 19. storočí umelo zaviedol Presl prevzatím z poľštiny^[7].

Nesprávne alebo staršie [v prvej polovici 20. stor.] sa používa(l) názov bedľa [alebo bedla] jedlá^{[8][9][10][11]}, ktorý je nesprávny už preto, že jedlé sú aj niektoré iné druhy bedlí^[8]. Ďalší nesprávny názov je bedľa obyčajná^[12]. Z 19. storočia je výnimočne doložený názov brezovec^[13], inak však to, čo dnes nazývame bedľa vysoká, do prvej polovice 20. storočia nemalo odborný slovenský názov^[14].

Ľudové názvy bedle vysokej sú: ambrelka, ambrél, ambrélovka^[15] (anbríľovka^[16]), bagoňa, bedľa (betľa^[17], bedla), brezovec, crnovka, godola, chochluša, jedlá bedľa, jedľa bedľa, kráľovná, kochlačka, kochlička, kozarova mac (kozarova mať), kozia nôžka, kožušárka, kuku, kuky, kuky-muky, muchotrávka, parapel, parazól, parazólek, pastierska palica, pečiarka^[18], pyšný mládenec, srnka, srnula, srňavka, svahovka, svákovka, vysoká nôžka.^[7][19][14]

Vedecké názvy

Z početných latinských názvov sú dôležité najmä tieto (zoradené podľa roku):^[20][21]

s prívlastkom procerus:

• Agaricus procerus Scop. 1772
• Lepiota procera Gray 1821
• Amanita procera Fr. 1836
• Mastocephalus procerus Kuntze 1891
• Leucocoprinus procerus Pat. 1900
• Lepiotophyllum procerum Locq. 1942
• Macrolepiota procera Singer 1948 (1946) - Toto je najbežnejší súčasný názov.
• Macrolepiota procera var. procera auct.

ostatné:

• Agaricus annulatus Lightf. 1777
• Agaricus colubrinus Bull. 1782
• Agaricus antiquatus Batsch. 1783
• Agaricus squamosus Vill. 1789
• Agaricus concentricus Pers. 1793
• Macrolepiota olivascens f. pseudoolivascens Hauskn. & Pidlich-Aigner 2004

Rozsah druhu

Niektorí autori do druhu bedľa vysoká (Macrolepiota procera) zahŕňajú aj niektoré z nasledujúcich príbuzných taxónov, ktoré iní autori zaraďujú ako samostatné druhy:

• bedľa čiernohnedá (Macrolepiota fuliginosa)
• Macrolepiota rhodosperma - často zaraďovaná ako súčasť bedľy čiernohnedej
• bedľa temnohnedá/bedľa pýrivá (Macrolepiota permixta)
• bedľa Konradova (Macrolepiota konradii) - niekedy zaraďovaná ako súčasť bedľy štíhlej (Macrolepiota mastoidea) alebo súčasť druhu Macrolepiota rhodosperma

Ojedinele sa bedľy vysokej zahŕňa aj bedľa zelenejúca (Macrolepiota olivascens).
Ak sa uvedené taxóny zahŕňajú do bedľy vysokej, obyčajne v rámci nej majú postavenie variety (napr. bedľa vysoká čiernohnedá - Macrolepiota procera var. fuliginosa) či formy (napr. Macrolepiota procera f. fuliginosa).^{[22][23][24][25]}

Rozšírenie a výskyt

Bedľa vysoká je doložená na všetkých kontinentoch (vrátane Afriky), okrem Antarktídy, východnej Južnej Ameriky a väčšinou okrem príliš studených či príliš teplých klimatických oblastí.^[14][26][27]

Rastie hojne, jednotlivo alebo v skupinách, od júla (v Európa už od mája) do novembra, na holej zemi, v lístí alebo v tráve, a to najmä na svetlejších miestach v listnatých a ihličnatých lesoch alebo na okrajoch týchto lesov, na lúkach a rúbaniskách, v parkoch a na okrajoch ciest. Na Slovensku je všeobecne rozšírená od nížin po podhorské oblasti.^[14][28]

Opis

Klobúk je 70 (100) - 300 mm široký. V mladosti je vajcovitý, guľovitý až zvoncovitý, v dospelosti plocho klenutý až plochý, v strede s výrazným zaobleným bradavkovitým hrboľom. V dospelosti je nápadne ľahký. Zvrchu je klobúk najprv hladký a je celý hnedý až tmavohnedý, ale rastom klobúka sa rozpuká na nepravidelné, koncentricky usporiadané šupinky variabilnej veľkosti, medzi ktorými je špinavobelavý, vláknito šupinkatý podklad (dužina). V strede okolo hrboľa však k rozpukaniu nedochádza, t. j. klobúk tu zostáva súvislo hnedý. Okraj klobúka je belavo páperistý. Lupene sú 10-18 mm široké, husté, vystriedané, od hlúbika odsadené úzkou medzerou, biele až krémové, pri okraji zaoblené.^[29][14]

Hlúbik je 180 (200) - 400 mm dlhý a 10-22 (na báze až 40) mm hrubý. Tvar má takmer valcovitý, hore je stenčený, dole je hľuzovito zhrubnutý. Najprv je vatovito vypchatý, neskôr je rúrkovito dutý a drevnatý. Za mladi je celý hnedý až tmavohnedý, neskôr sa na povrchu rozpukáva na nepravidelné šupiny, medzi ktorými presvitá bledšia či biela dužina. V jeho hornej tretine je posuvný prsteň, ktorý je hrubý, blanitý až vatovitý, má dva rozstrapkané okraje, na vrchnej strane je špinavobelavý a na spodnej strane je hnedastý. Hľuzovitá báza býva obyčajne od vystupujúceho mycélia bielo plstnatá.^[29][14]

Dužina je biela, na reze nemení farbu. V klobúku je v dospelosti vatovitá, v hlúbiku je v dospelosti tvrdá až vláknito drevnatá. Dobre chutí a príjemne vonia.^[29]

Výtrusný prach je biely až krémový. Výtrusy majú rozmery 12,5-18 × 8-12 µm. Sú elipsoidné až vajcovité, hladké, hrubostenné, bezfarebné, dextrinoidné. Majú nápadný klíčny pór.^[14]

Bazídiá majú rozmery 30-43 × 12-17 µm. Sú štvorvýtrusné, tenkostenné a bezfarebné.^[14]

Cheilocystidy majú rozmery 15-60 × 9-23 µm. Sú nepravidelne valcovité, vrecovité až kyjakovité, a sú bezfarebné. Pleurocystidy chýbajú.^[14]

Možnosť zámeny

Možná je zámena bedľy vysokej s niektorým z následujúcich druhov:^[14][30]

• všetky druhy uvedené vyššie v kapitole Rozsah druhu (vrátane M. olivascens) - všetky sú jedlé
• bedľa štíhla (Macrolepiota mastoidea) - je jedlá
• bedľa červenejúca (Chlorophyllum rhacodes) v širšom zmysle - zahŕňa jedlé i jedovaté taxóny
• bedlica hustošupinatá/bedľa hustošupinatá (Leucoagaricus nympharum/Leucoprinus nympharum/Macrolepiota puellaris) - je jedovatá
• bedlička ostrošupinatá (Echinoderma asperum) - je jedovatá
• bedlička jedovatá (Lepiota helveola) - je jedovatá^[31]
• muchotrávka tigrovaná (Amanita pantherina) - je jedovatá

Význam

Bedľa vysoká je výborná jedlá huba. Dnes sa zbiera často, ale na Slovensku ešte na začiatku 20. storočia hubári túto hubu vôbec nezbierali. Mladé (t. j. ešte uzavreté) klobúky sú vhodné na plnenie (napr. sa plnia mäsom a zapekajú) alebo sú výborné nakladané v octovom náleve; dospelé klobúky sa zvyčajne vyprážajú na spôsob viedenského rezňa. Bedľa vysoká je tiež vhodná do hubových praženíc. Je vhodná i na sušenie. Zo sušených plodníc možno pripraviť hubový prášok. V tradičnej čínskej medicíne sa bedľa vysoká používa na podporu trávenia.^{[14][29][32][1]}

Galéria

• 
  mladá bedľa vysoká
• 
  dospelá bedľa vysoká
• 
  dospelá bedľa vysoká
• 
  rodinka bedlí vysokých
• 
• 
• 
• 
• 
• 
•