Be-rešit (hebr. בראשית, angl. Beresheet) bola kozmická sonda izraelskej spoločnosti SpaceIL, ktorej cieľom bolo pristátie na Mesiaci.[1] Pristátie kvôli poruche v pristávacej sekvencii sa nepodarilo.[2]
| Be-rešit | |
| technologický demonštrátor | |
 model sondy Be-rešit | |
| Prevádzkovateľ | Israel Aerospace Industries a SpaceIL |
|---|---|
| Hlavní dodávatelia | SpaceIL a Israel Aerospace Industries |
| Iné názvy | Sparrow |
| Súčasný cieľ | Mesiac |
| Dátum štartu | 22. február 2019 1:45 UTC |
| Nosná raketa | Falcon 9 SpaceX |
| Kozmodróm | CCAFS SLC-40 |
| Trvanie misie | 2 mesiace |
| COSPAR ID | 2019-09B (44049) |
| Hmotnosť | 585 kg |
| Rozmery | priemer 2 m, výška 1,5 m |
| Energia | solárne panely |
| Elementy dráhy | |
| Epocha | 19054.910 |
| Typ dráhy | eliptická |
| Inklinácia | 27,59° |
| Apoapsida | 68 920 km |
| Periapsida | 242 km |
| Doba obehu | 1 374,93 min |
| Počet obehov za deň | 1,04715181 |
| Pristátie na Mesiaci | |
| Teleso | Mesiac |
| Dátum | 11. apríl 2019 |
| Súradnice | Mare Serenitatis |
| Prístroje | |
| Magnetometer | Weizmann Institute of Science |
| Laserový retroreflektor | NASA Goddard Space Flight Center |
História
Spoločnosť SpaceIL vznikla ako účastník súťaže Google Lunar X Prize[3] o 30 miliónov dolárov, inšpirujúca vývoj robotického prieskumu vesmíru. SpaceIL plánovala splniť požiadavku prejsť 500 metrov na mesačnom povrchu skokom pomocou raketového pohonu z miesta pristátia k inému, vzdialenému 500 metrov.
V októbri 2015 spoločnosť SpaceIL podpísala zmluvu na vypustenie mesačného landeru z Cape Canaveral (Florida) na rakete Falcon 9 prostredníctvom Spaceflight Industries.[4] Štart sa uskutočnil 22. februára 2019, lander bol sekundárne užitočné zaťaženie, primárny náklad bol telekomunikačný satelit PSN-6.[5]
585 kilogramový pristávací modul - lander, predtým známy ako Sparrow, bol oficiálne pomenovaný Be-rešit („Na počiatku“) v decembri 2018.[6] Po dosiahnutí obežnej dráhy Zeme sa od Falconu 9 Be-rešit[7][8] oddelil a po niekoľkých obehoch Zeme zvyšoval obežnú dráhu, tak dosiahol oblasť vplyvu Mesiaca, kde vykonal manéver na zachytenie a týždeň ho obiehal. Na správnej obežnej dráhe okolo miesta pristátia spomalil a 11. apríla 2019[9] kvôli poruche v pristávacej sekvencii tvrdo dopadol na povrch Mesiaca.[2]
Misia bola čiastočne úspešná, išlo o prvé zachytenie sa na obežnej dráhe Mesiaca vykonané súkromnou spoločnosťou.
Plánované miesto pristátia
Plánované miesto pristátia bolo na severe Mare Serenitatis,[10] približne 32°N 18°E, pristávacia zóna Posidonius 1 mala polomer okolo 15 km.[11]
Be-rešit lander
- Rozmery: priemer približne 2 m a výška 1,5 m.[12]
- Hmotnosť: 585 kg pri štarte; z toho sonda 150 kg a 435 kg pohonné hmoty.[12]
- Leros 2b, reštartovateľný motor na kvapalné palivo, používa monometylhydrazínové (MMH) palivo a okysličovadlo zmiešaný oxid dusíka (MON). Ťah motora je 407 N, ISP je 318.[13][14]
- Užitočné vedecké zaťaženie:
- Magnetometer, od Weizmanského inštitútu vedy
- Laserový retroreflektor (odrážač) od NASA Goddard Space Flight Center[15][16]
- Doba prevádzky: Približne 2 dni na povrchu Mesiaca,[1] lander nemá žiadnu tepelnú kontrolu a očakáva sa jeho prehriatie.[17]
Štart
22. februára 2019 1:45 UTC sonda Be-rešit odštartovala na rakete Falcon 9 a o 2:19 úspešne prebehla separácia od horného stupňa Falconu.[18]
Neúspešné pristátie
Dňa 11. apríla 2019 sa lander neúspešne pokúsil o pristátie na povrchu Mesiaca. Gyroskop inerciálnej meracej jednotky (IMU2) zlyhal počas brzdenia pri priblížení na miesto pristátia. Pozemná kontrola nebola schopná resetovať jednotlivé komponenty v dôsledku náhleho výpadku komunikácie s riadiacou sieťou.[20] V čase, keď bola komunikácia obnovená, hlavný motor sondy bol už dlhšiu dobu neaktívny. Po resete v celom systéme sa motor vrátil do režimu online; sonda však už stratila príliš veľa výšky, zostávajúca nestačila na to aby dostatočne spomalila zostup. Konečné telemetrické čítanie ukázalo, že v nadmorskej výške 150 metrov sonda stále letela rýchlosťou 1 000 metrov za sekundu, čo malo za následok celkovú stratu sondy pri dopade na povrch Mesiaca. Miesto dopadu je 32.5956°N, 19.3496°E.[19] Pred dopadom sonda bola schopná odfotiť dve posledné fotografie: pohľad na Mesiac a bližší záber povrchu Mesiaca.[21]
Zlyhanie IMU2 samo o sebe by nespôsobilo, že Be-rešit havaruje, pretože sonda ich mala viac.[22]
Zhodnotenie
Izrael sa stal 7 krajinou ktorej sonda sa zachytila na lunárnej orbite a niekoľko krát Mesiac obehla. Krajina a rok zachytenia na obežnej dráhe okolo Mesiaca: ZSSR (Rusko) 1966, USA 1966, Japonsko 1992, EU 2004, Čína 2007, India 2008 a Izrael 2019.
Pristátie 11. apríla 2019 bolo neúspešné[2] a sonda nevykonala 22. mäkké pristátie na Mesiaci[23]. Nestala sa tak 4. krajinou, po ZSSR (31. január 1966), USA (17. apríl 1967) a Číne (1. december 2013), ktorá to zvládla.
Galéria
Umelecká predstava Be-rešitu na povrchu Mesiaca
Posledné údaje z telemetrie z Be-rešitu ukazujú rýchlosť 946,7 m/s horizontálne a 134,3 m/s vertikálne vo výške 149 m
Referencie
Iné projekty
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
