Astrachán

	Astrachán
	А́страхань; Ästerxan
	Mesto
	Astrachán
Vlajka	Erb
Štát	Rusko
Federálny okruh	Južný federálny okruh
Oblasť	Astrachánska oblasť
Nadmorská výška	–28 m n. m. m n. m.
Súradnice	46°20′00″S 48°01′00″V
Rozloha	500 km² (50 000 ha)
Obyvateľstvo	506 110 (2010)
Hustota	1 012,22 obyv./km²
Vznik	1558
	Poloha mesta v Rusku
	Wikimedia Commons: Astrakhan
	Webová stránka: www.astrgorod.ru
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Astrachán (rus. Астрахань – Astrachaň, tatársky Ästerxan) je mesto na juhu európskej časti Ruskej federácie blízko Kaspického mora. Leží v delte rieky Volgy, 1 270 km juhovýchodne od Moskvy. Astrachán má 510 000 obyvateľov (odhad 2005) a je správnym strediskom Astrachánskej oblasti.

Rýchle fakty Štát, Federálny okruh ...

Zavrieť

Remove ads

Stredovek

Prvá zmienka o meste je od cestovateľov, a to zo začiatku 13. storočia, kedy ešte stálo na pravom brehu Volgy pod názvom Xacitarxan [Chadžitarchan], ktorého skomolením sa postupne vyvinula dnešná podoba názvu Astrachán. Dobyvateľ Tamerlán ho počas svojich výbojov roku 1395 vypálil a zničil. Medzi rokmi 1459 a 1556 bolo mesto centrom astrachánskeho chanátu, tatárskeho štátu útočiaceho na Rusov. V roku 1556 bol dobytý Ivanom Hrozným, ktorý nechal roku 1558 postaviť o 12 km po prúde na pahorku nad Volgou, zvanom Zajačí alebo Dlhý vrch, novú pevnosť (kremeľ). Roku 1569 obliehali mesto vojská Osmanskej ríše, ktoré však mesto nedobyli a museli ustúpiť. O rok neskôr sa turecký sultán zriekol svojich práv na mesto, čo pomohlo otvoriť Volgu ruskému obchodu. V rokoch 1588 až 1589 sa zatiaľ drevený astrachánsky kremeľ dočkal prestavby na kamenné opevnenie s ôsmimi vežami; s plochou 11 ha a trojuholníkom hradieb s obvodom 1 544 m, ktoré je ozdobou Astrachánu dodnes. V 18. storočí sa mesto rozvíjalo ako ruská brána do orientu - prichádzali sem obchodníci z Arménska, Perzie a ďalších krajín a usadzovali sa tu.

Moderná doba

Astrachán bol dejiskom povstaní v rokoch 1670 a 1671, kedy ho držal Stepan Razin a jeho armáda kozákov 17 mesiacov. K ďalšej mestskej vzbure došlo ešte v rokoch 1705 až 1706. V 18. storočí tu vďaka iniciatíve Petra Veľkého bola vybudovaná lodenica a prístav, ktorých účelom bola výstavba loďstva pre prípadný vpád do Perzie. Neskôr mesto získalo významné práva i od Kataríny Veľkej, vďaka čomu mohlo postupne budovať priemysel. Roku 1717 sa stalo centrom gubernie, roku 1719 bolo vypálené Peržanmi, 7. februára 1918 sa tu k moci dostali boľševici. Počas druhej svetovej vojny bolo mesto jedným z hlavných cieľov nemeckej ofenzívy jednak priamo počas operácie Barbarossa v roku 1941, ale aj počas bojov o Stalingrad (1942) bolo nemeckým cieľom dosiahnuť toku Volgy na tomto mieste.