Apeirón

Apeirón (starogr. ἄπειρον apeiron < ἀ- a- – bez-/ne- + πέρας peras – koniec, medza, hranica, vymedzenie) je filozofický pojem označujúci neohraničené, neobmedzené, nekonečné. Anaximandros z Milétu týmto pojmom označil kvalitatívne nediferencovanú a priestorovo neobmedzenú pralátku (arché), z ktorej všetko vyvstáva a do ktorej sa v priebehu času opäť všetko navracia. Beztvarosť ale bola pre Grékov odpudivá – v teórii i praxi tiahli k pokiaľ možno dokonalému tvaru.^[1][2]

Neskôr sa týmto pojmom začalo označovať aj priestorové, časové, matematické nekonečno (pozri články nekonečno a matematické nekonečno).^[3]