látky, ktoré sa používajú na liečbu fungálnych infekcií From Wikipedia, the free encyclopedia
Antimykotiká alebo antifungálne látky sú látky, ktoré sa používajú na liečbu fungálnych infekcií (mykóz) spôsobených patogénnymi hubami, typicky plesňami a kvasinkami. Ich hlavným účelom je narušenie štruktúry či životného cyklu patogénnych húb s cieľom zneškodniť ho a ochrániť tak hostiteľský organizmus.
Ako fungálne infekcie sa označujú choroby spôsobené patogénnymi mikroorganizmami, medzi ktoré patria predovšetkým plesne a kvasinky. Môže ísť o pomerne bežné ochorenia kože, vlasov či nechtov, ale aj o invazívne infekcie s veľmi vysokou mortalitou.
Invazívne fungálne infekcie sú veľmi vážne ochorenia, ktoré sa v poslednej dobe vyskytujú čoraz častejšie.[1] Tieto ochorenia napádajú najmä jedincov s oslabenou imunitou, napr. pacientov po transplantáciách, trpiacich nádorovým ochorením či ochorením AIDS. Pre takýchto pacientov predstavujú mykózy vážnu hrozbu a majú často fatálne dôsledky.[2] Z tohto dôvodu je nutné venovať pozornosť vývoju účinných liekov s cieľom zmierniť dopad týchto infekcií na ľudský organizmus. Väčšina už známych antimykotík funguje na princípe inhibície syntézy bunkovej steny, plazmatické membrány alebo bunkového delenia pôvodcu ochorenia.[2] Liečba systémových fungálnych infekcií je však veľmi zdĺhavá a neefektívna. Problémom je jednak všeobecný nedostatok nových skupín antifungálnych liečiv, ale aj vzrastajúca rezistencia proti týmto látkam.[3]
Antifungálne liečivá sa zameriavajú na niektorý z fungálnych bunkových kompartmentov a narúšajú ich napr. inhibíciou syntézy kľúčových metabolitov. Medzi najčastejšie ciele patrí bunková stena, plazmatická membrána či bunkové jadro.[2]
Medzi známe zlúčeniny, ktoré narúšajú fungálnu bunkovú stenu, patria echinokandíny (napr. kaspofungín).[2] Tieto antimykotiká nachádzajúce využitie v liečbe kandidóz a aspergilóz sa viažu na enzýmový komplex 1,3-β-glukánsyntázu, čím inhibujú syntézu 1,3-β-glukánu a spôsobujú lýzu bunky.[4]
Na komponenty plazmatickej membrány cielia predovšetkým azoly (napr. ketokonazol alebo flukonazol) a polyény (napr. amfotericín B).[2] Azolové antimykotiká inhibujú enzým zodpovedný za tvorbu hlavného sterolu fungálnej bunkovej membrány – ergosterolu. Naopak o niečo toxickejší amfotericín B sa na ergosterol priamo viaže, čím sa v membráne vytvoria póry, čo spôsobuje únik intracelulárneho obsahu do mimobunkového prostredia.
Za inhibíciu bunkového delenia sú potom zodpovedné napr. fungicídne látky griseofulvín a flucytozín (5-fluorocytozín). Griseofulvín svojou väzbou na tubulín obmedzuje funkciu mikrotubulov a bráni priebehu mitózy.[5] Flucytozín je analóg pyrimidínu, ktorý po prevedení na 5-fluorouridíntrifosfát (5-FUTP, nukleotid s 5-fluorouracilom ako bázou) inhibuje syntézu proteínov a po prevedení na 5-fluorodeoxyuridínmonofosfát (5-FdUMP) inhibuje enzým tymidylátsyntázu a tým i tvorbu nukleových kyselín.[6]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.