Alkibiades prvý

Alkibiades prvý (na odlíšenie od krátkeho Alkibiada, ktorý sa označuje ako „Druhý“) alebo len Alkibiades je Platónov dialóg. Je to priamy rozhovor medzi Sokratom a mladým aristokratom Alkibiadom (451-404 pred Kr.), neskorším aténskym štátnikom a vojvodcom, nakoniec zavraždeným Peržanmi vo Frýgii v Malej Ázii.

Obsah

Sokrates, poslušný svojmu vnútornému „božiemu hlasu“ ("daimonion"), si chce vymeniť svoje myšlienky s ambicióznym Alkibiadom, ktorý si zakladá na svojej kráse, na svojom rode a na svojom bohatstve, a pomocou týchto predností chce dosiahnuť moc nielen v Aténach, ale dokonca - ironicky povedané - v celom Grécku, ba nad celým svetom. Dosiahnuť tento cieľ svojich želaní však môže Alkibiades len pomocou Sokrata. Tým sa Sokrates dostáva k vlastnej téme dialógu.

Sokrates dôrazňuje, že iba ten, kto vládne potrebným vedením, môže úspešne vystupovať ako poradca aténskeho ľudu. Alkibiades si však namýšľa, že by mohol radiť Aténčanom v otázke vojny a mieru, ale to podľa Sokrata znamená vedieť, čo je spravodlivé a čo nespravodlivé. Sokrates donúti Alkibiada priznať sa, že nemá poznanie o spravodlivosti a nespravodlivosti, pretože v týchto veciach sa aj veľmi veľa ľudí nezhoduje medzi sebou. Alkibiades však dôvodí, že pri takejto porade ľudu nejde o to, čo je spravodlivé a čo nespravodlivé, ale o to, čo je užitočné, kým zasa Sokrates pokladá spravodlivé a užitočné za to isté. A tak Sokrates ďalej dokazuje Alkibiadovi, že nemá pravé poznanie, ktoré spočíva v poznaní dobra a zla, krásy a škaredosti, spravodlivosti a nespravodlivosti, užitočnosti a neužitočnosti. Že takéto poznanie, ktoré je pre budúceho štátnika potrebné, má, si len namýšľa. Zdanlivé poznanie je totiž najhoršia nevedomosť. Preto mu Sokrates radí zamerať svoj pohľad na cudzích vedúcich štátnikov, najmä u Lacedemončanov a Peržanov. V dlhom výklade (tzv. perzská reč) Sokrates porovnáva, pravda, prehnaným spôsobom Alkibiadove malé prednosti s tým, čo majú Lacedemončania a čím vynikajú perzskí králi. Jedine starostlivosťou o seba samého, sebapoznaním a odborným umením môže Alkibiades prekonať svojich protivníkov a tak sa presláviť medzi Grékmi a barbarmi.

Sebapoznanie a na ňom sa zakladajúca starostlivosť o seba samého spočíva v snahe stať sa cnostným (dobrým) mužom. Treba však rozlišovať medzi starostlivosťou o svoje vonkajšie záujmy, o svoje telo a o svoju dušu. Poznať samého seba znamená poznať svoju dušu. Duša je to určujúce pre nás, ona je pravý človek. Preto milovať samého Alkibiada znamená milovať Alkibiadovu dušu. Starosť o dušu musíme odlišovať od toho, čo rozumieme pod „starať sa o svoje veci“. Ak sa Sokrates hlási za Alkibiadovho trvalého obdivovateľa, tak sa to vzťahuje na Alkibiadovu dušu. Len skutočnou starostlivosťou o svoju dušu, sebapoznaním, môže Alkibiades uniknúť nebezpečenstvám, ktoré so sebou prináša štátnická dráha. Spravodlivosť, rozumnosť a vôbec cnosť sú podmienky správneho života a šťastia tak pre jednotlivca, ako aj pre štát. Alkibiades, ktorý nemá tieto vlastnosti, sľubuje, že z tohto svojho stavu nedôstojného slobodného človeka chce uniknúť starostlivosťou o spravodlivosť. „Chcel by som, aby si v tom aj zotrval,“ končí Sokrates rozhovor. „Nie že by som v niečom neveril tvojej povahe, ale keď sa dívam na ten silný vplyv štátneho života, obávam sa, aby ľahko nepremohol mňa i teba.“

Dialóg tzv. Alkibiades Druhý, ktorý má niektoré podobnosti s Alkibiadom tzv. Prvým, sa všeobecne a jednoznačne pokladá za nepravý.

Autenticita

Autenticita Alkibiada prvého nebola v staroveku nikdy spochybňovaná. Bolo tomu tak až do roku 1836, kedy nemecký vedec Friedrich Schleiermacher začal dokazovať jeho nepôvodnosť.^[1] Postupne popularita tohoto dialógu upadala. Stilometria však autenticitu dialógu dokazuje^[2] a dokazujú ju v súčasnosti taktiež niektorí vedci.^[3]

Datovanie

Alkibiades prvý bol tradične priraďovaný k skorým dialógom. Jeho neskoršie datovanie je však tiež obhajované. Napríklad Nicholas Denyer navrhuje päťdesiate roky 4. storočia pred Kr.^[4]

Referencie

1. Denyer (2001): 15.
2. Young (1998): 35-36.
3. Denyer (2001): 14-26.
4. Denyer (2001): 11 ff. Cf. 20-24

Literatúra

• Denyer, Nicholas, "introduction", in Plato, Alcibiades, Nicholas Denyer (ed.) (Cambridge: Cambridge University Press, 2001): 1-26.
• Foucault, Michel, The Hermeneutics of the Subject: Lectures at the Collège de France, 1981–1982 (New York: Picador, 2005).
• Young, Charles M., "Plato and Computer Dating", in Nicholas D. Smith (ed.), Plato: Critical Assessments volume 1: General Issues of Interpretation (London: Routledge, 1998): 29-49.
• Platon. Dialógy. Preklad Július Špaňár. Vyd. v tomto výbere 1. Zväzok I. Bratislava : Tatran, 1990. 928 s. (Zlatý fond svetovej literatúry; zv. 107.) ISBN 80-222-0125-1. S. 259 – 310. (úvod a preklad)

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• Alkibiades prvý