Kométa Čurjumov-Gerasimenko[2] alebo kométa Churyumov-Gerasimenko[2], 67P/Churyumov-Gerasimenko je periodická kométa s orbitálnou periódou 6,45 roka.[3] V roku 2014 sa k nej na veľmi malú vzdialenosť (niekoľko km) priblížila európska sonda Rosetta, ktorá ju podrobne preskúmala.[4] 12. novembra 2014 na povrchu kométy pristál modul Philae zo sondy Rosetta,[5] čo bolo prvé mäkké pristátie na kométe v histórii. 30. septembra 2016 na povrch kométy zostúpila aj samotná sonda Rosetta.[6]
| Kométa Čurjumov-Gerasimenko | |
 | |
| Objav | |
|---|---|
| Objaviteľ | Klim Čurjumov Svetlana Gerasimenková |
| Dátum objavu | 20. septembra 1969 |
| Elementy dráhy A | |
| Epocha 2456646,5 JD (20. december 2013) | |
| Excentricita (e) | 0,64113 |
| Veľká polos (a) | 3,4634 AU |
| Perihélium (q) | 1,2429 AU |
| Afélium (Q) | 5,6839 AU |
| Doba obehu (P) | 6,45 rokov |
| Inklinácia (i) | 7,0418° |
| Posledné perihélium | 2. novembra 2021[1] |
| Najbližšie perihélium | 9. apríla 2028[1] |
|
Zoznam komét – periodických a neperiodických | |
Členitý povrch kométy zrejme vznikol spojením dvoch samostatných telies. Zloženie vodnej pary kométy Čurjumov-Gerasimenko je odlišné od vodnej pary na Zemi. Poznatky získané od Rosetty poukazujú na trikrát väčší pomer deutéria k próciu v porovnaní s pomerom deutéria k próciu na Zemi.
Má svoju vlastnú polárnu žiaru v ďalekom ultrafialovom spektre. Ide tak o prvý objekt, okrem planéty alebo mesiaca, ktorému objavili polárnu žiaru.[7][8]
Index 67P znamená, že ide o 67. objavenú krátkoperiodickú kométu.
Dejiny
Kométu Čurjumov-Gerasimenko objavil 20. septembra 1969 sovietsky astronóm Klim Čurjumov v Kyjeve na fotografických doskách inej kométy, 32P/Comas Sola, ktoré v septembri zhotovila Svetlana Gerasimenková na observatóriu v Alma-Ate (prvá snímka zobrazujúca kométu bola zhotovená 11. septembra 1969).[9] Čurjumov v blízkosti okraja fotografie objavil ďalšiu kométu, ale spočiatku ju považoval za fragment kométy Comas Sola. Skúmanie následných fotografií ukázalo, že tento objekt sa pohybuje po inej trajektórii, a je teda samostatnou kométou.
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
