Spojovník

Spojovník (‐) (zriedkavo: divis, tiré^[1]) je interpunkčné znamienko. Spája tesne viazané slová, na konci riadka sa používa pri delení slov. Píše sa zásadne bez medzier.^[2]

‐

Pozor na zámenu s pomlčkou (–), ktorá je dlhšia, má odlišnú funkciu a píše sa (v slovenskom jazyku) s medzerami.

Spojovník má v systéme Unicode kód U+2010 HYPHEN (HTML ‐ resp. ‐). Bežne sa však ako spojovník používa aj ASCII znak spojovník/mínus U+002D HYPHEN-MINUS (-), ktorý je zadateľný priamo z klávesnice.

Príklady

Vybrané príklady použitia spojovníka v slovenčine:

• „Jean-Paul“, „Rázusová-Martáková“, „Curie-Skłodowska“ (zložené mená a priezviská)
• „Česko-Slovensko“, „Rakúsko-Uhorsko“, „Šaštín-Stráže“ (názvy krajín spojených do jedného celku, pôvodne samostatných obcí spojených do jednej)
• „propán-bután“ (zložené všeobecné podstatné mená)
• „bielo-modro-červený“, „vedecko-technický“, „cyrilo-metodský“ (zložené prídavné mená na vyjadrenie zreteľne vydelených zložiek)
• „Geigerov-Müllerov (počítač)“, „Rayleighov-Jeansov (zákon)“ (zložené privlastňovacie prídavné mená utvorené od vlastných mien)
• „česko-slovenský slovník“, „britsko-francúzske rozhovory“ (označenie obapolnosti, vzájomnosti)
• „Poprad-Tatry“, „Guinea-Bissau“ (spojenia s bližším určením, napr. označenie žel. stanice alebo letiska v Poprade, ktoré leží v blízkosti Tatier, štát Guinea s hlavným mestom Bissau)
• „Bratislava-Devínska Nová Ves“, „Častá-Papiernička“ (spojenia, v ktorých prvá časť označuje celok a druhá jeho súčasť)
• „dva-tri týždne“ „dnes-zajtra“, „viac-menej“ (vyjadrenie približnosti, neurčitosti v kvantitatívnych spojeniach)
• „hory-doly“, „krížom-krážom“, „zoči-voči“, „sem-tam“, „dňom-nocou“ (vyjadrenie úplnosti, vyčerpanie všetkých možností a pod.)
• „kamarát-nekamarát“, „cesta-necesta“, „voľky-nevoľky“ (spojenia, v ktorých zložky stoja v protiklade)
• „ledva-ledva“, „už-už“, „len tak-tak“, „dlhý-predlhý“ „dávno-pradávno“ (spojenia na vyjadrenie stupňovania, intenzity)
• „zle-nedobre“, „horko-ťažko“, „šťastný-blažený“ (synonymné spojenia na spresnenie, zvýšenie zrozumiteľnosti alebo jednoznačnosti),
• „kuca-paca“, „cingi-lingi“, „lárom-fárom“, „ťuk-ťuk“ (expresívne výrazy onomatopoického pôvodu, ktorých jednotlivé zložky sa samostatne zväčša nepoužívajú)
• „7-tisíc“, „7,5-percentný“, „45-ročný“, „10-násobok“, „25-krát“ (spojenie častí slov zapísaných číslicami a písmenami)
• „pra-covať“, „pracov-ník“ (pri rozdeľovaní slov na konci riadka)
• „troj- až štvornásobok“, „troj- až štvormiestny“ (namiesto časti slova, ak za ním nasleduje slovo s rovnakou druhou časťou)
• „SĽUK-u“, „BEZ-ka“ (pripojenie pádovej alebo slovotvornej prípony k iniciálovým skratkám)
• „Ne-ve-ríš?“, „Sku-toč-ne?“, „Dvakrát sa ponížila, po-ní-ži-la, slabikovala potichu“ (označenie prerývanej výslovnosti vnútri slov)
• „D-glukóza“, „2-fenantyl“ (spájanie symbolov so slovami)
• „Aix-en-Provence“, „Johann-Strauss-Gasse“ (cudzie vlastné mená podľa pôvodného stavu)

Pre podrobný zoznam pozri PSP.^[3]

Podobné znamienka

• − (U+2212 MINUS SIGN) – mínus (HTML −)
• – (U+2013 EN DASH) – pomlčka (HTML –)

Súvisiace znamienka

• ⸗ (U+2E17 DOUBLE OBLIQUE HYPHEN) – dvojitý naklonený spojovník

Referencie

Jazykový portál

1. spojovník. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 418.
2. Pravidlá slovenského pravopisu. 3. upr. a dopl. vyd. Bratislava : Veda, 2000. 590 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0655-4. Kapitola VIII. Interpunkcia : 1. Interpunkcia a jej funkcie.
3. Pravidlá slovenského pravopisu. 3. upr. a dopl. vyd. Bratislava : Veda, 2000. 590 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0655-4. Kapitola VIII. Interpunkcia : 2.9. Spojovník.