Žralok obrovský (Cetorhinus maximus)

Žralok obrovský^[2] (iné názvy: lamna ozrutná^[3], žralok ozrutný^[4], obroň sťahovavý^[5]; lat. Cetorhinus maximus) je veľký kozmopolitný druh žraloka. Je to druhá najväčšia paryba po žralokovi veľrybom. Ide o pomalý druh výnimočne plávajúci rýchlejšie ako 5 km/h.

Žralok obrovský
Stupeň ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Trieda (classis) paryby (Chondrichthyes) Nadrad (superordo) žraloky (Selachimorpha) Rad (ordo) Lamniformes Čeľaď (familia) Cetorhinidae Rod (genus) žralok (Cetorhinus) Druh (species) žralok obrovský ( C. maximus)
Vedecký názov
Cetorhinus maximus Gunnerus, 1765
Synonymá
pozri v texte
Mapa rozšírenia (modrým).
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Rovnako ako ostatné veľké druhy žralokov je žralok obrovský ohrozený vyhynutím pre svoju nízku odolnosť a nadmerný lov (pre plutvy, mäso aj orgány).

Rozšírenie

Žralok obrovský je pobrežný žralok, ktorý sa vyskytuje po celom svete v studených aj teplých vodách pri pevninských plytčinách. Možno ho nájsť vo všetkých oceánoch mierneho pásma. Preferuje teplotu vody od 8 do 14 °C. Je to vysoko sťahovavý druh.^[6]

Opis

Žralok obrovský je jeden z najväčších známych druhov žralokov. Najväčší exemplár bol chytený do siete na slede vo fundyjskom zálive v Kanade v roku 1851. Jeho celková dĺžka bola 12,27 metrov a váha sa odhaduje na 19 ton. Niektoré exempláre dnes presahujú 9, ba dokonca 10 metrov, ale po rokoch silného rybolovu sa tieto stali vzácnosťou.

Tento žralok niekedy žije samotársky, no môže žiť aj v skupinách, ktoré majú 20 až 30 jedincov.^[7]

Dožíva sa okolo 50 rokov.

Potrava

Potravu prijíma pasívne pomocou žiabrových filtrov, ktorými filtruje zooplanktón, malé ryby a iné bezstavovcové živočíchy. Za hodinu môže prefiltrovať okolo 2000 ton vody.^[8] Zdržiava sa pri hladine, kde je najviac potravy. V zime je ponorený v hĺbke až 1 km pod hladinou, kde nemá dostatok potravy a zakrpatie mu filtračné ústrojenstvo. Na výživu použije tuky, ktoré predtým nazhromaždil. Na konci zimy sa filtračné ústrojenstvo obnoví.^[7]

Rozmnožovanie

Žralok obrovský je vajcoživorodý.^[7] Embryo je v prvom štádiu závislé na žĺtkovom vačku, neskôr sa živí neoplodnenými vajíčkami produkovanými matkou. Tento jav je známy ako oofagia. Dĺžka gravidity nie je presne známa, no predpokladá sa doba okolo jedného roku. V jednom vrhu rodí žralok 1 – 2 mláďatá, ktoré merajú 1,5 m – 2 m.^[7] Je však známa samica, ktorá bola pri vylovení gravidná a nosila 6 nenarodených mláďat.^[9]

Synonymá

Latinské synonymá^[10]

Cetorhinus blainvillei (Capello, 1869) Cetorhinus maccoyi (Barrett, 1933) Cetorhinus maximus infanuncula (Deinse & Adriani, 1953) Cetorhinus maximus normani (Siccardi, 1961) Cetorhinus normani (Siccardi, 1961) Cetorhinus rostratus (Macri, 1819) Halsydrus maccoyi (Barrett, 1933) Halsydrus maximus (Gunnerus, 1765) Halsydrus pontoppidiani (Neill, 1809) Hannovera aurata (van Beneden, 1871) Polyprosopus macer (Couch, 1862) Scoliophis atlanticus (Anon., 1817) Selache elephas (Le Sueur, 1822) Selache maxima (Gunnerus, 1765) Selache maximum (Gunnerus, 1765) Selache maximus (Gunnerus, 1765) Selachus pennantii (Cornish, 1885)

Squalis gunneri (Blainville, 1816) Squalis shavianus (Blainville, 1816) Squalus cetaceus (Gronow, 1854) Squalus elephas (Lesueur, 1822) Squalus gunnerianus (Blainville, 1810) Squalus homianus (Blainville, 1810) Squalus isodus (Macri, 1819) Squalus maximus (Gunnerus, 1765) Squalus pelegrinus (Blainville, 1810) Squalus peregrinus (Blainville, 1810) Squalus rashleighanus (Couch, 1838) Squalus rhinoceros (DeKay, 1842) Squalus rostratus (Macri, 1819) Tetraoras angiova (Rafinesque, 1810) Tetroras angiova (Rafinesque, 1810) Tetroras maccoyi (Barrett, 1933)