Žltačka
From Wikipedia, the free encyclopedia
Remove ads
Žltačka (lat. icterus) je patologický stav, ktorý sa klinicky prejavuje zožltnutím kože, očného bielka, slizníc aj ostatných tkanív. Spôsobuje ho zvýšená koncentrácia žltého žlčového farbiva bilirubínu v krvnej plazme.
Nesprávne sa termín žltačka používa na označenie zápalu pečene (hepatitídy), pri ktorých to je hlavný príznak. No vyskytuje sa aj pri ďalších chorobách, napríklad vo významnej časti prípadov žltej zimnice.
Remove ads
Bilirubín a jeho úloha v organizme
Bilirubín je žlté farbivo, ktoré vzniká ako odpadový produkt degradácie hemoglobínu. Červené krvinky majú ohraničenú životnosť (asi 120 dní), potom ich vychytáva slezina a pečeňové sínusy a červené krvinky zničia. Z hemoglobínu sa potom odstráni železo, ktoré sa použije na syntézu nového krvného farbiva a bielkovinová zložka (globín), ktorá sa tiež recykluje. Zvyšok hému, porfyrínová kostra, sa postupne premení na bilirubín.
V tele zdravého dospelého človeka denne vznikne 250 – 350 mg bilirubínu.
Bilirubín sa vo vode rozpúšťa iba málo, teda aj v krvnej plazme. Nadviazaný na krvnú bielkovinu albumín sa dostáva do pečene, kde ho vychytávajú hepatocyty.
Vo vnútri hepatocytu sa konjuguje na rozpustné bilirubínglukoziduronáty. Tie sa vylučujú do žlče a následne do tenkého čreva.
V hrubom čreve sa bilirubínglukoziduronáty rozložia bakteriálnymi enzýmami na bezfarebné urobilinogény, z ktorých časť sa spätne resorbuje do krvi, no väčšina sa ale ďalej črevnou mikroflórou zoxiduje na farebné urobilíny, ktoré zodpovedajú za sfarbenie stolice.
Remove ads
Príčiny žltačky
Za normálnych okolností sa väčšina bilirubínu v krvnej plazme nadviaže na albumín. No keď sa jeho koncentrácia v krvi presiahne 20 – 30 mg/l, všetky väzbové miesta na albumíne sú už obsadené a nadbytočný bilirubín sa difunduje do tkanív. Keďže bilirubín je žlté farbivo, tkanivo kvôli tomu zožltne.
K tomu môže dôjsť z troch príčin a podľa toho sa tiež žltačky rozdeľujú na tri skupiny:
- hemolytická (prehepatálna)
- hepatocelulárna (parenchymatózna)
- obštrukčná (posthepatálna)
Hemolytická žltačka
Hemolytická alebo aj prehepatálna žltačka je spôsobená zvýšeným rozpadom červených krviniek (hemolýzou), teda aj zvýšeným vytváraním bilirubínu. Pečeň teda nestačí spracovať všetok bilirubín a jeho koncentrácia v plazme tak stúpne.
Hemolytická žltačka môže byť príznakom infekčných ochorení, ako je malária, pri ktorej dochádza k rozpadu erytrocytov pôsobením parazitického prvoka.
U novorodencov vzniká ľahká žltačka (lat. icterus neonatorum) kvôli ešte nedostatočnej funkcii pečeňových enzýmov a zvýšenej hemolýze. Novorodenecká žltačka sa lieči fototerapiou – viditeľné svetlo (najmä modré) totiž mení konformáciu bilirubínu, ten sa stáva rozpustnejší vo vode a môže byť vylúčený močom. Ťažká žltačka (lat. icterus neonatorum gravis alebo morbus haemolyticus neonatorum) môže vzniknúť pri hemolýze v dôsledku cirkulujúcich protilátok proti erytrocytom, najčastejšie v dôsledku Rh inkompatibility matky a plodu. Pri ťažkej žltačke hrozí poškodenie mozgu. Ťažkú žltačku možno liečiť len obťažne, napr. výmennou transfúziou.
Nekompatibilné transfúzie krvi vedú k hemolýze krvi príjemcu, čo sa tiež môže prejaviť ako hemolytická žltačka.
Hemolytická žltačka môže byť tiež príznakom geneticky podmienených chorôb, ako je kosáčikovitá a hemolytická anémia. Obe choroby spôsobujú rozpad červených krviniek. Pri kosáčikovitej anémii sa tvorí abnormálny hemoglobín, ktorý deformuje krvinky, hemolytická anémia je spôsobená nedostatočnou alebo žiadnou aktivitou glukóza-6-fosfát dehydrogenázy, jedného z enzýmov pentózového cyklu, na ktorom z veľkej časti závisí metabolizmus erytrocytu.
Hepatocelulárna žltačka
Hepatocelulárna žltačka je spôsobená priamo neschopnosťou pečene bilirubín z krvi prijať, konjugovať alebo vylúčiť do žlče.
Koncentrácia bilirubínu v plazme preto stúpne; zároveň sa bilirubín objaví v moči, moč je preto tmavá. A pretože pečeň vylučuje do žlče málo bilirubínu, v čreve sa tvorí menej urobilínov a stolica je svetlejšia (hypocholická).
Hepatocelulárna žltačka býva dôsledkom poškodenia pečene (toxická hyperbilirubinémia) látkami ako je chloroform, arzfenamíny, tetrachlórmetán, acetaminofén, alkohol, toxínmi húb rodu Amanita (alfa-amanitín a i.). Tento typ žltačky je jeden z príznakov cirhózy pečene a vírusovej hepatitídy, teda infekčnej žltačky.
Niektoré vrodené dedičné choroby sa prejavia ako hepatocelulárna žltačka, napríklad Crigler-Najjarov syndróm alebo Dubin-Johnsonov syndróm.
Obštrukčná žltačka
Obštrukčná, alebo aj posthepatálna žltačka je spôsobená upchaním žlčových ciest, preto sa nazýva tiež obštrukčný ikterus. Pečeň nemôže vylučovať konjugovaný bilirubín, ten preto prechádza späť do krvi.
Pri obštrukčnej žltačke je zvýšená hladina bilirubínu v krvi, bilirubín je aj v moči, tá je preto tmavá. Naopak do čreva sa vinou uzáveru žiadny bilirubín nedostane, stolica je preto svetlá (acholická).
Najčastejšou príčinou obštrukcie žlčových ciest sú žlčové kamene a nádor hlavy pankreasu, ktorý zvonku utláča žlčovody. Menej často je príčinou priamo nádor žlčových ciest.
Obštrukčná žltačka môže byť tiež príznakom infekčných ochorení (schizostomiáza), zápalu žlčníka alebo podžalúdkovej žľazy (pankreasu).
Neliečená obštrukcia žlčových ciest môže viesť až k pečeňovému zlyhaniu.
Remove ads
Pozri aj
Literatúra
- MURRAY, Robert K. Harperova biochemie. Praha : H & H, preklad 23. angl. vydania (Lenka Fialová), 3. české vydanie, 2001. ISBN 80-7319-003-6. S. 872. (česky)
Iné projekty
Externé odkazy
- Stránky venované infekčným žltačkám (po česky)
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žloutenka na českej Wikipédii.
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Remove ads