bulharský prezident From Wikipedia, the free encyclopedia
Žeľu Mitev Želev (bulh. Желю Митев Желев, * 3. marec 1935, Veselinovo, Bulharsko – † 30. január 2015, Sofia[1]) bol bulharský politik a bývalý disident, ktorý bol prezidentom Bulharska v rokoch 1990 až 1997.
| Žeľu Želev | ||||||||
 | ||||||||
 | ||||||||
| 2. prezident Bulharska | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 1. august 1990 – 22. január 1997 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 3. marec 1935 Veselinovo, Bulharsko | |||||||
| Úmrtie | 30. január 2015 (79 rokov) Sofia, Bulharsko | |||||||
| Politická strana | Zväz demokratických síl | |||||||
| Rodina | ||||||||
| Manželka |
Marija Želeva | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 | Žeľu Želev (multimediálne súbory) | |||||||
Ako väčšina bulharských politikov, aj Žeľu Želev pochádzal z roľníckej rodiny. Narodil sa v dedine Veselinovo v okrese Šumen na severovýchode Bulharska. Po skončení štúdia filozofie na Univerzite sv. Klimenta Ochridského v roku 1958 (v roku 1974 získal doktorát z filozofie) vstúpil do Komunistickej strany Bulharska a stal sa aktívnym členom Hnutia mladých komunistov. Stranu však z politických dôvodov v roku 1965 opustil a šesť rokov bol nezamestnaný. Mal zákaz vrátiť sa do Sofie.
V roku 1982 napísal knihu Fašizmus, v ktorej poukazoval na podobné črty fašistickej a komunistickej diktatúry. Po mesiaci bola zakázaná.
Rok pred revolúciou založil Rusenský komitet a o rok neskôr založil Klub podpory glasnosti a perestrojky. Pomocou neho sa stal predsedom Koordinačnej rady Hnutia demokratických síl.
Za túto stranu aj kandidoval vo voľbách do parlamentu v roku 1990. 1. augusta 1990 ho Siedme Veľké národné zhromaždenie zvolilo za prvého demokratického prezidenta Bulharskej republiky. Svoj päťročný prezidentský mandát začal vykonávať od januára 1992. V nastávajúcich prezidentských voľbách januári roku 1997 bol porazený jeho kolegom zo strany – Petrom Stojanovom.
Po roku 1996 sa jeho vplyv v politike oslabil. Ostal predsedom Hnutia liberálnych demokratov.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
