From Wikipedia, the free encyclopedia
Mastocyt alebo žírna bunka alebo heparinocyt je bunka vyskytujúca sa v rôznych tkanivách, ale najčastejšie v koži a v tráviacej sústave. Má tu podobnú funkciu ako bazofilný granulocyt v krvi,[1] tzn. obsahuje množstvo zrnitých vreciek (granúl) obsahujúcich heparín a histamín. Podobne ako krvné bunky vznikajú z hematopoetickej kmeňovej bunky, ale na rozdiel od červených či bielych krviniek zostávajú natrvalo v tkanive.[2] Blúdivé bunky dosahujú 20-30 μm a sú oválne alebo guľovité.[3]
Sú schopné zo svojich vnútrobunkových vreciek za istých okolností uvoľňovať heparín a histamín. Prvá z látok bráni zrážaniu krvi, histamín má význam pri vzniku alergickej reakcie.[3] Keď príde blúdivá bunka do styku s antigénom (napr. peľové zrno alebo mnohobunečný parazit), naviaže sa prostredníctvom Fc fragmentu molekuly imunoglobulínovej protilátky (IgE) na povrch týchto antigénov a vyleje obsah svojich vreciek.[4] K aktivácii blúdivej bunky môže dôjsť ale aj alternatívnymi spôsobmi, napríklad kontaktom s bakteriálnou DNA sprostredkovaným Toll-like receptormi.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
