From Wikipedia, the free encyclopedia
Ľudovít Vladimír Rizner (* 18. marec 1849, Zemianske Podhradie – † 7. október 1913, Zemianske Podhradie) bol slovenský spisovateľ, zakladateľ slovenskej bibliografie, pedagóg, etnograf a historik.[1]
| Ľudovít Vladimír Rizner | |
.png) | |
| Narodenie | 18. marec 1849 Zemianske Podhradie, Uhorské kráľovstvo |
|---|---|
| Úmrtie | 7. október 1913 (64 rokov) Zemianske Podhradie, Rakúsko-Uhorsko |
| Národnosť | slovenská |
| Zamestnanie | učiteľ |
| Známy vďaka | zakladateľ slovenskej bibliografie |
| Príbuzní | Ľudmila Podjavorinská (neter) |
| Manželka | Alžbeta Poláčková |
| Odkazy | |
| Commons |  Ľudovít Vladimír Rizner |
Jeho otcom bol učiteľ Karol Ernest Rizner a matkou Mária Kadlečíková. Po vychodení ľudovej (dnes základnej) školy v rodnom Zemianskom Podhradí, kde ho učil i jeho otec, študoval od roku 1861 na bratislavskom evanjelickom lýceu. Následne pokračoval na gymnáziu v Modre a na Vyššom slovenskom gymnáziu v Revúcej. Tieto štúdia však nemohol jednak z rodinných (pre chorobu svojho otca) a tiež z finančných dôvodov dokončiť. Roku 1869 sa preto vrátil do Zemianskeho Podhradia a začal svojmu chorému otcovi ako pomocný učiteľ vypomáhať v škole. A keď v roku 1870 Riznerov otec zomrel, stal sa jeho nástupcom.[1]
.jpg)
Roku 1873 zložil na tzv. „Trnavskej praeparandii“ učiteľskú skúšku. Vo výučbe vedľa osnovami predpísanej učebnej látky zasväcoval svojich študentov i do tajov zemepisu a histórie. Obdivoval Jana Amosa Komenského a jeho myšlienky zahŕňal do svojho pedagogického pôsobenia. Potrebné pomôcky na výučbu si sám vyrábal, vzdelával sa aj vo svojom osobnom voľne (počas prázdnin), navštevoval známe knižnice či dopisoval si so zahraničnými bibliografmi.[1]
Popri učiteľskom pôsobení sa venoval aj ďalším aktivitám. Zakladal knižnice, spolky a staral sa o vedomostnú osvetu nielen svojich školákov, ale aj ostatných obyvateľov svojho regiónu. Pre svoju činnosť bol však (predovšetkým pre podporovanie názoru o panslavizme) prenasledovaný uhorskou cirkevnou vrchnosťou.[1]
Dňa 29. januára 1872, keď mal 22 rokov, sa v rodnom Zemianskom Podhradí oženil s Alžbetou Poláčkovou a z ich manželstva vzišli štyri deti.[1]
Rizner redigoval odborný časopis Obzor či Knižnicu slovenského ľudu, prispieval do slovenských i českých kalendárov, ktoré vtedy (okrem dnes obvyklých týždenných plánov) obsahovali aj ďalšie – vzdelávacie – informácie. Svoje príspevky zasielal aj do časopisov a vedeckých publikácií a podieľal sa i na Ottovom slovníku náučnom. Za jeho najvýznamnejšie dielo sa pokladá šesťzväzková Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca roku 1900,[1] ku ktorej pripojil aj archeologickú, historickú, miestopisnú a prírodovedeckú bibliografiu.[1] Vďaka tomu, že vychádzala v druhej polovici 19. storočia, teda v čase útlaku slovenského národa zo strany Uhrov, pôsobila buditeľsky na slovenský ľud.[2] Riznerova činnosť mala vplyv na dielo jeho netere, slovenskej spisovateľky Ľudmily Riznerovej-Podjavorinskej.[1]
O Riznerovom vlasteneckom cítení svedčí aj jeho citát:
| „ | Čo je láska k matke alebo k otcovi? Čo je láska k sestre alebo k bratovi? Čo je láska devy k milému svojemu? Nič!, Nič! – proti láske k národu mojemu. | “ |
| – Ľudovít Vladimír Rizner[1] | ||
.jpg)
.jpg)
Na Riznerovu počesť bola 3. októbra 2009 pri príležitosti 50. výročia svojho otvorenia škola v Bošáci premenovaná na Základnú školu s materskou školou Ľudovíta Vladimíra Riznera.[3]
A Riznerovo meno nesie aj knižnica v Novom Meste nad Váhom.[4]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
