Ľubeľská pahorkatina
From Wikipedia, the free encyclopedia
From Wikipedia, the free encyclopedia
Ľubeľská pahorkatina[1] je geomorfologickou časťou Liptovskej kotliny. Zaberá pás územia v juhozápadnej časti, východne od Ružomberka.[2]
Ľubeľská pahorkatina | |
geomorfologická časť Liptovskej kotliny | |
Okolie Liptovských Sliačov | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Žilinský |
Okresy | Liptovský Mikuláš, Ružomberok |
Časť | Liptovskej kotliny |
Hranice | Demänovské vrchy, Salatíny, Revúcke podolie, Šípska Fatra, Liptovské nivy, Galovianske háje |
Mestá | Ružomberok, Liptovský Ján, Liptovské Sliače, Ľubeľa |
Rieky | Revúca, Ľupčianka, Demänovka, Štiavnica |
Súradnice | 49°03′00″S 19°26′46″V |
Najnižší bod | severozápadný okraj územia |
- poloha | Ružomberok |
- výška | cca 490 m n. m. |
Poloha územia v rámci Slovenska
| |
Poloha územia v rámci Žilinského kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Územie sa nachádza v západnej polovici Podtatranskej kotliny, v juhozápadnej časti podcelku Liptovská kotlina. Zaberá pás územia od Ružomberka po Liptovský Ján, pričom z významnejších sídiel tu leží Ľubeľa, Liptovské Sliače, Partizánska Ľupča a Závažná Poruba. Južný okraj vymedzuje ostrý nástup Nízkych Tatier s geomorfologickými časťami Demänovské vrchy a Salatíny, na západe leží Veľká Fatra s podcelkami Revúcke podolie a Šípska Fatra. Severne pokračuje Liptovská kotlina časťami Liptovské nivy a Galovianske háje.[2]
Z juhu na sever pretekajú územím Ľubeľskej pahorkatiny mnohé potoky, smerujúce z Nízkych Tatier do rieky Váh, resp. vodnej nádrže Liptovská Mara. Najvýznamnejšie z nich sú Revúca, Ľupčianka, Demänovka a Štiavnica.[3]
Z dopravného hľadiska prechádzajú okrajovými časťami medzinárodne významné komunikácie, konkrétne na západnom okraji je to E 77, vedúca v trase cesty I/59 (Dolný Kubín – Ružomberok – Zvolen), na severnom okraji E 50, vedúca v trase diaľnice D1 (Žilina – Poprad). Regionálne významné sú aj cesty I/18 (Ružomberok – Poprad) a cesta II/584 (Liptovský Mikuláš – Jasná). Okrajom územia údolím Váhu prechádza i železničná trať Žilina – Košice.[3]
Celá juhozápadná časť Liptovskej kotliny zasahuje do ochranného pásma Národného parku Nízke Tatry. Hranica samotného národného parku kopíruje okraj geomorfologickej časti Demänovské vrchy. Osobitne chránenými lokalitami je tu chránený areál Bodický rybník, prírodná rezervácia Jelšie a Sliačske travertíny.[3]
Južná časť Liptovskej kotliny patrí vďaka polohe v podhorí Nízkych Tatier k zaujímavým lokalitám. Tvorí zázemie veľmi atraktívnej centrálnej časti pohoria so strediskom Jasná, no vyhľadávané je tiež okolie obce Liptovský Ján, či mesta Ružomberok. Z menších lokalít je vyhľadávaná tiež bobová dráha v Pavčinej Lehote, v zime využívaná ako lyžiarske stredisko. Ďalšie zimné strediská sú v Liptovskom Jáne, Závažnej Porube, či v okolí Ružomberka. Zaujímavosťou je Aerodrome Jasna, umožňujúci malým lietadlám prepravovať turistov priamo pod úpätie Nízkych Tatier.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.