Zmluva o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík alebo neoficiálne československo-sovietska zmluva z 12. decembra 1943 (originálne názvy pozri v kapitole Názov) bola bilaterálna zmluva podpísaná 12. decembra 1943 medzi Dočasným štátnym zriadením a ZSSR.
Signatármi zmluvy boli veľvyslanec ČSR v Moskve Zdeněk Fierlinger a sovietsky komisár zahraničných vecí Viačeslav Michajlovič Molotov, pričom pri podpise bol prítomný tiež Edvard Beneš a Josif Vissarionovič Stalin.
Zmluva bola prehĺbením Zmluvy o vzájomnej pomoci medzi ČSR a ZSSR podpísanej 16. mája 1935 v Prahe a potvrdením dohody o obnovení diplomatických stykov a spoločnom postupe vo vojne proti Nemecku medzi Dočasným štátnym zriadením a ZSSR podpísanej 18. júla 1941 v Londýne. Znamenala záväzok o vzájomnom postupe vo vojne proti Nemecku a základné predpoklady budúcej povojnovej spolupráce.
Originálne názvy zmluvy sú:
- čes. Smlouva o přátelství, vzájemné pomoci a poválečné spolupráci mezi Československem a Svazem sovětských socialistických republik,
- rus. Договор о дружбе, взаимной помощи и послевоенном сотрудничестве между Союзом Советских Социалистических Республик и Чехословацкой Республикой – Dogovor o družbe, vzaimnoj pomošči i poslevoennom sotrudničestve meždu Sojuzom Sovetskich Socialističeskich Respublik i Čechoslovackoj Respublikoj.
Zmluva bola vyhotovená v dvoch exemplároch – v českom a ruskom jazyku. Obsahovala šesť článkov:
- Záväzok vzájomnej vojenskej a inej pomoci a podpory vo vojne proti Nemecku a jeho spojencom.
- Záväzok nevstúpiť do rokovaní s vládou Nemecka (alebo inou nemeckou vládou, ktorá sa nevzdá vojnových zámerov) a bez vzájomnej dohody neuzatvárať prímerie alebo mier s Nemeckom ani s jeho spojencami.
- Záväzok vzájomnej vojenskej a inej pomoci a podpory v prípade vojny s Nemeckom alebo jeho spojencom po skončení druhej svetovej vojny.
- Dohoda na „tesnej a priateľskej spolupráci“ po vojne, založená na zásadách nezasahovania do vnútorných záležitostí druhého štátu, vzájomného rešpektovania zvrchovanosti, vyvíjania „čo možno najširších“ hospodárskych stykov a vzájomného poskytovania hospodárskej pomoci.
- Záväzok neuzatvárania spojenectva alebo neúčasti na koalícii namierenej proti druhej zmluvnej strane.
- Platnosť zmluvy určená na dobu 20 rokov od podpísania s predĺžením na ďalších päť rokov, pokiaľ jedna zo zmluvných strán nevypovedá zmluvu 12 mesiacov pred uplynutím lehoty. Zmluva podlieha ratifikácii.
K zmluve boli pripojené štyri memorandá:
- Memorandum československej vlády k transferu Nemcov a Maďarov z Československa – sformulovaná zásada, že podľa zákonov Nemecka sú „všetci Nemci v ČSR ríšskymi občanmi“ a že do piatich rokov majú opustiť územie ČSR, pokiaľ o ich československom štátnom občianstve nerozhodne československá vláda. Ďalšou zásadou bolo, že vo všetkých obciach v ČSR musí byť aspoň 67 % podiel obyvateľstva českej, slovenskej alebo ukrajinskej národnosti.
- Memorandum československej vlády o vojenských otázkach – otázky organizácie československých vojenských jednotiek na území ZSSR (1. čs. armádny zbor, 1. čs. zmiešaná letecká divízia, 2. čs. paradesantná brigáda a ď.), sovietskej vojenskej pomoci československej armáde a povojnovej spolupráce armády ČSR s Červenou armádou.
- Memorandum československej vlády o povojnovej československo-sovietskej hospodárskej spolupráci – proklamované, že všetok vojenský priemysel v ČSR bude znárodnený a prebehne reorganizácia bánk a úverového systému v ČSR.
- Memorandum československej vlády o požiadavkách týkajúcich sa postavenia Československa a riešenia otázky jeho národnostných menšín po uzavretí prímeria.[1]
- Gronský, ed. (2005), „Smlouva o přátelství, vzájemné pomoci a poválečné spolupráci mezi Československou republikou a Svazem sovětských socialistických republik z 12. prosince 1943“, Komentované dokumenty k ústavným dějinám Československa I. (1918 – 1945), Praha: Karolinum, str. 450-453, ISBN 8024610272