From Wikipedia, the free encyclopedia
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
Černá jezírka sú súčasťou CHKO Jizerské hory a boli vyhlásené v roku 1960 ako prírodná rezervácia nachádzajúca sa v okrajovej časti Stredného Jizerského hrebeňa, na európskom rozvodí medzi Baltským a Severným morom.[2] Sú veľmi významným vrchovinovým komplexom, ktorý leží v nadmorskej výške 885−912 m n. m.. Rezervácia sa rozkladá na území s veľkosťou 66,6 ha a ďalších 72,4 ha tvorí ochranné pásmo. V roku 2012 bola zapísaná pod názvom Horní Jizera do zoznamu rámsarských, medzinárodne významných mokradí.[3] Dôvodom ochrany okrem výskytu rašelinísk je aj prítomnosť zvyškov klimaxových horských smrečín. V auguste 2013 bola prijatá vyhláška o rozšírení ochranného pásma prírodnej rezervácie.[4]
| Černá jezírka | |
| Prírodná rezervácia | |
.jpg) Krásný potok | |
| Štát |  Česko |
|---|---|
| Kraj | Liberecký |
| Okresy | Liberec, Jablonec nad Nisou |
| Lokalita | Jizerka, Bílý Potok |
| Nadmorská výška | 885 – 913 m n. m. |
| Súradnice | 50°50′56″S 15°18′12″V |
| Rozloha | 67,0222 ha |
| Vznik | 21. jún 1960[1] |
| - Vyhlásilo | Ministerstvo školstva a kultúry |
| Správa | AOPK ČR Správa CHKO Jizerské Hory |
| Kód AOPK ČR | 2447 |
  Černá jezírka Poloha na mape Česka | |
| Wikimedia Commons: Černá jezírka | |
| Webová stránka: BioLib.cz | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Černá jezírka sú súčasťou štyroch rašelinísk: Velké Krásné louky, Malé Krásné louky a Tetřeví louky. Oblasť patrí do CHKO predovšetkým vďaka sústave rašelinísk a výskytu klimaxových horských smrečín. Ochranu zabezpečuje Správa CHKO Jizerské hory. Zaujímavosťou môže byť aj to, že tunajšia atmosféra učarovala aj Wenzel Franz Jägerovi, významnému jizerskému maliarovi.[5] Takmer celú oblasť lemujú stromy vo fázach rozkladu, čo dodáva miestu veľmi zvláštnu atmosféru.
Toto územie bolo v 2. polovici 20. storočia postihnuté odumieraním značných plôch smrekových porastov. Vrchol tejto katastrofy nastal v 80. rokoch. Faktorov, ktorý toto spôsobili bolo veľa, avšak z tých najzávažnejších môžeme menovať: vysoké imisie oxidu siričitého (kyslé dažde), degradácia pôdy, škodcami. Riešením tejto situácie bol import nepôvodných druhov stromov-smrek pichľavý (Picea pungens). Zatiaľ to vyzerá, že sa oblasť vzmáha a z tejto krízy sa dostane.
Oblasť Černých jazierok sa nachádza blízko Rybích louček a spadá pod obec Kořenov, okres Jablonec nad Nisou. Veľmi blízko sa tiež rozkladá osada Jizerka a rezervácie Prales Jizera alebo Klečové louky. Pri tejto oblasti platí, že reliéf je prevažne rovinný, hoci sa nachádza v horách. Reliéf tiež zahŕňa ploché depresie pramenísk Krásného potoka a Příčné vody. Rašelina má v najsilnejších miestach hrúbku až štyroch metrov. Nachádza sa tu rad pseudokrasových javov ako je prepadanie rašeliny a pseudozávrty (pripomínajú klasické závrty, však nie sú na krasovom podloží).
Ďalšie blízke prírodné rezervácie CHKO Jizerské hory sú napr .: PR Klečové louky, PR Černá hora alebo PR Ptačí kupy. Väčšia časť oblasti je takmer nedostupná vďaka zlému terénu, vedie tu povalový chodník, no iba na malom území.
Z geologického hľadiska je to sústava rašelinísk, ktorú obklopujú rozmáčané a rozpadajúce sa smrečiny. Hrúbka rašeliny dosahuje 1,5-2 metre.[2] Geologické podložie tvorí z veľkej časti porfyrický granit (svetlá hornina, zvyčajne tvorená živcom, veľké vyrastlice[6]).[7] Geologickú lokalizáciu môžeme charakterizovať ako oblasť plytkej panvy, ktorá sa rozprestiera medzi Stredným Jizerským a Vlašskými hrebeňom nachádzajúca sa východne od Smědavy.
Fauna a flóra sa tu nelíši príliš od ostatných horských vrchovísk. Hlavná súčasť vegetácie je tvorená podmáčanými a trstinovými smrečinami. Všeobecne tu platí, že vegetácia je tvorená predovšetkým mladými jedincami, väčšina porastu sa tu totiž nachádza v štádiu rozkladu. Celej oblasti dominuje bezlesná rašelinová lúka.
Kvetena je tvorená cca 75 druhmi vyšších rastlín. Desať z nich patrí medzi druhy osobitne chránené. Medzi ne patrí blatnica močiarna, andromédka sivolistá, šucha čierna a ostrica barinná. Osem druhov je dokonca zaradených do červeného zoznamu. Patrí medzi ne breza karpatská, rebrovka rôznolistá, páperec trsnatý. Ako jediná oblasť v Jizerských horách tiež hostí ker rojovníka močiarneho. Ďalších zo zástupcov rastlinnej ríše môžeme menovať značné porasty borovice horskej, páperník pošvatý, rosičku okrúhlolistú, plavúň pučivý, zo stromov napríklad smrek. Jedľa sa už na území nevyskytuje. V oblasti bez mokradí sa nachádza v menšom množstve buk.
Zaujímavosťou je aj to, že tu prebiehal experiment s vysadením saracénie. Táto mäsožravá rastlina pochádza zo Severnej Ameriky a v lokalite bola nepôvodná. V roku 2010 bol pokus presunutý pod správu CHKO Jizerské hory.[8]
Fauna je domovom vzácnych a ohrozených druhov, ktoré sú viazané na oblasti rašelinísk. Ide predovšetkým o bezstavovce, konkrétne pavúky, vážky a chrobáky. Žije tu napr. tetrov hoľniak a stehlík čečetavý, ľabtuška lúčna, ktorá sa vyskytuje na rašelinových lúkach, a krivonos smrekový.[9]
Predmetom ochrany sú tu predovšetkým rašeliniská a klimaxové horské smrečiny. Hlavnou úlohou je obnova pôvodnej druhovej drevinnej skladby a stabilizácia lesného krytu. Vzhľadom k štatútu oblasti je tu obmedzený pohyb osôb, pretože PR Černá jezírka patrí do prvej zóny CHKO. Avšak je tu zrejmá snaha o zanechanie samovoľného procesu regenerácie. V oblasti nie sú patrné žiadne zásahy správcov. Vzhľadom k dlhodobému zlepšovaniu stavu v tejto oblasti nie sú zásahy potrebné. Avšak aj tu je výnimka, a tou je rojovník močiarny (Ledum palustre). Pri tomto druhu sa intenzívne študuje životaschopnosť populácie a podľa toho sa vykonávajú potrebné opatrenia na podporu. V histórii v oblasti značne trpela predovšetkým flóra a to kvôli emisiám. Dlhé roky tu bol ťažký priemysel a vypúšťal veľké množstvo splodín do ovzdušia, čo narušilo tunajšiu vegetáciu a väčšie množstvo stromov uhynulo. Po roku 1989 a zlepšení ovzdušia (filtre atď.) sa situácia neustále zlepšuje a smrečiny sa opäť vzmáhajú.
