Čankajšek

Čankajšek (čín. 蔣介石 – Ťiang Ťie-š’; pchin-jin: Jiǎng Jièshí alebo Ťiang Čung-čeng; angl. Chiang Kai-shek; * 31. október 1887, Si-kchou, Čching – † 5. apríl 1975, Tchaj-pej, Taiwan) bol čínsky politik, revolucionár a vojenský veliteľ, od roku 1926 vodca nacionalistickej strany Kuomintang, vrchný veliteľ a generalissimus Národnej revolučnej armády a od roku 1928 vodca Čínskej republiky v pevninskej Číne. Po porážke v občianskej vojne komunistickou stranou v roku 1949 pokračoval vo vedení Čínskej republiky na ostrove Taiwan až do svojej smrti v roku 1975. Organizácia Spojených národov ho považovala za legitímnu hlavu Číny až do roku 1971.

Čankajšek
Oficiálny portrét, 1955
1. prezident Čínskej republiky
V úrade 1. marca 1950 – 5. apríla 1975
Li Cung-žen (úradujúci) Jen Ťia-kan
V úrade 20. mája 1948 – 21. januára 1949
Čankajšek sám (ako predseda Národnej vlády Číny) Li Cung-žen (úradujúci)
Biografické údaje
Narodenie	31. október 1887 Si-kchou, Čching
Úmrtie	5. apríl 1975 (87 rokov) Tchaj-pej, Taiwan
Odkazy
	Čankajšek (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Život

Narodil sa v starobylom meste Si-kchou v provincii Če-ťiang. Pochádzal z bohatej rodiny obchodníka so soľou. Rozhodol sa pre kariéru v armáde a v roku 1907 sa vydal študovať na Cisárskej japonskej vojenskej akadémii. Tam bol ovplyvnený protimandžuskými myšlienkami a v roku 1911, po vypuknutí povstania vo Wu-čchangu, sa vrátil do vlasti, aby bojoval v revolučnej armáde. Revolúcia bola úspešná a Čankajšek sa stal jedným zo zakladajúcich členov Kuomintangu.

Čankajšek po vypuknutí druhej čínsko-japonskej vojny v roku 1937

Po Sunjatsenovej smrti v roku 1925 nastúpil Čankajšek na čelo Kuomintangu. Pozícia ústrednej vlády bola veľmi slabá a veľké časti Číny boli ovládané polosamostatnými militaristami, ktorí medzi sebou zvádzali vzájomné boje. V roku 1926 sa pustil do ofenzívy proti lokálnym vládcom za zjednotenie Číny. V roku 1927 sa rozhodol očistiť stranu od komunistov, nečakane ich napadol a počas Šanghajského masakru tisíce z nich zabil, ostatní boli vylúčení zo strany.

Po rokoch občianskych nepokojov sa mu v roku 1928 podarilo dobyť Peking a podrobil sa mu aj vládca Mandžuska Čang Süe-liang. V tom istom roku sa Čankajšek stal prezidentom Číny a ustanovil svoju vládu v Nankingu. Vylúčenie komunistov zo strany a ich podpora Sovietskym zväzom viedla k občianskej vojne. V decembri 1936 odletel Čankajšek do Si-anu, aby velil veľkému útoku na komunistov, ktorí mali základňu v Jen-ane. Jeho generáli na čele s Čang Süe-liangom však mali iné plány, Čankajška zajali a primäli ho spojiť sa s komunistami proti Japoncom. Tato aféra je známa ako Sianský incident.

Počas druhej svetovej vojny Japonci najskôr dobyli roku 1937 Šanghaj, a neskôr i hlavné mesto Nan-ťing (Nanking). Hlavným mestom sa v lete 1938 stal Čunking. Odmietal sa Japoncom podrobiť, ale aj napriek nemalej podpore poskytovanej Spojenými štátmi ich nedokázal vyhnať. V roku 1945, po kapitulácii Japonska, bol Kuomintang príliš slabý, aby dokázal obnoviť vládu v oslobodených teritóriách a tie získavali komunisti. V následnej občianskej vojne ťahal Čankajšek za kratší koniec a po tom, ako komunisti obkľúčili Čcheng-tu, posledné mesto na pevnine držané Kuomintangom, odletel 10. decembra 1949 na ostrov Taiwan.

Čankajškova vláda sa presunula do Tchaj-peja. Až do svojej smrti bol prezidentom Čínskej republiky. Napriek demokratickej ústave fakticky fungovala diktatúra jednej strany a všetky vládne posty boli v rukách presídlencov z pevniny. Podporoval priemyselný a ekonomický rozvoj a aj vďaka americkej zahraničnej pomoci pričlenil Taiwan k ázijským tigrom.

Zomrel vo veku 87 rokov na zápal pľúc.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čankajšek