Ústav marxizmu-leninizmu Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska
From Wikipedia, the free encyclopedia
Ústav marxizmu-leninizmu Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska (skratka ÚML ÚV KSS) bolo hlavné teoretické, ideologické a historiografické pracovisko ÚV KSS v období tzv. normalizácie na Slovensku.
Viliam Plevza, ktorý sa zaoberal dejinami tzv. revolučného robotníckeho hnutia, komunistickej strany a novšími politickými dejinami Česko-Slovenska, bol od roku 1969 riaditeľom Ústavu dejín KSS. Tento ústav bol v roku 1971 premenovaný na Ústav marxizmu-leninizmu ÚV KSS (ÚML ÚV KSS). Vtedajším žargónom ústav:
„vznikol na základe uznesenia Predsedníctva ÚV KSS z 1. júna 1971 na báze bývalého Ústavu dejín KSS, ktorý sa počas svojej takmer osemnásťročnej existencie orientoval prevažne na výskum komunistického a robotníckeho hnutia na Slovensku. S týmto svojím profilom ústav po prekonaní krízy v strane a spoločnosti zohral významnú úlohu v presadzovaní základných hodnôt marxisticko-leninskej historiografie, ktoré sa dosiahli vo výskume dejín strany na Slovensku a v mnohých smeroch aj v celoštátnom meradle.“[1]
Ústav zanikol v dôsledku zmeny mocenských pomerov po Novembri 1989.[2] ÚML ÚV KSS sa potom transformoval na Ústav sociálnych a politických teórií.[3]
Ústav predstieral formu a činnosť vedeckého pracoviska a jeho hlavnými úlohami bolo najmä vypracúvať, precizovať a zdôvodňovať ideologické tézy o historickej nevyhnutnosti rastu tzv. vedúcej úlohy komunistickej strany v spoločnosti v procese tzv. výstavby rozvinutej socialistickej spoločnosti a s tým spojené politické, sociálne, hospodárske, kultúrne a i. témy. Ústav mal za úlohu spracúvať dejiny KSČ a v súvislosti s tým upravovať (i falšovať) najmä politické a hospodárske dejiny štátu, študovať problematiku medzinárodných vzťahov.
Ústav archivoval dokumenty ÚV KSS. Tieto sa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 3 písm. b) ústavného zákona č. 460/1990 Zb. o majetku KSČ dostali do Slovenského národného archívu v priebehu rokov 1990 až 1993.[3]
Ústav školil ašpirantov / doktorandov z oblasti marxistickej filozofie a dejín medzinárodného robotníckeho hnutia pre potreby komunistického straníckeho aparátu. Od roku 1973 mal oprávnenie udeľovať vedecké hodnosti a vychovávať nových vedeckých pracovníkov[4], tak ako normálne vedecké inštitúcie.
Vydával jednorazové i periodické publikácie z vlastnej produkcie i spisy popredných komunistických funkcionárov (najmä G. Husáka).[5]
V roku 1985 ústav hodnotil 15 rokov od svojho vzniku[1] napríklad vyzdvihovaním práce V. Plevzu (šéf) a A. Gabaľa (autor) Zápas o budúcnosť (1986)[6]. Výhru v zápase o budúcnosť staval na predchádzajúcich úspechoch: „V rokoch 1976 – 1980 pripravil ústav 11 publikácií a viacero zborníkov štúdií z oblasti výskumu niektorých problémov budovania rozvinutej socialistickej spoločnosti, najmä politického systému, národnostných vzťahov, vedúcej úlohy KSČ, vedecko-technickej revolúcie, kultúry, výchovy osobnosti. V tomto období vyšli také publikácie ako Dejinné poučenie o trvalej platnosti Poučenia z krízového vývoja v strane a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ.“[1]
Medzi vedeckých pracovníkov ústavu patril napr. politici P. Kanis, P. Weiss (vedecký tajomník ÚML ÚV KSS), politológovia J. Kiss, D. Malová, publicisti D. Gabaľ, J. Čierny a ďalší.[3]
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
