švédsky futbalista From Wikipedia, the free encyclopedia
Zlatan Ibrahimović (* 3. október 1981, Malmö, Švédsko) je bývalý švédsky futbalový útočník. Naposledy hrajúci za AC Miláno. Zlatan bol súčasťou švédskeho národného tímu od 2001 a v roku 2010 sa stal jeho kapitánom. Reprezentačnú kariéru ukončil v roku 2016.[1] Klubovú kariéru skončil v júni roku 2023.
| Zlatan Ibrahimović | |||
|---|---|---|---|
 | |||
| Zlatan Ibrahimović v 2013 | |||
| Osobné údaje | |||
| Celé meno | Zlatan Ibrahimović | ||
| Dátum narodenia | 3. október 1981 (43 rokov) | ||
| Miesto narodenia | Malmö, [Švédsko] | ||
| Výška | 195 cm | ||
| Prezývka | Ibra, Ibrakadabra,King | ||
| Pozícia | Útočník | ||
| Mládežnícke kluby | |||
| 1991-1995 1995-1999 |
FBK Balkan Malmö FF | ||
| Seniorské kluby1 | |||
| Roky | Kluby | Zps (Gly) | |
| 1999 – 2001 2001 – 2004 2004 – 2006 2006 – 2009 2009 – 2011 2010 – 2011 2011 – 2012 2012 – 2016 2016 – 2018 2018 – 2019 2019 – 2023 |
Malmö FF Ajax Juventus Inter Miláno FC Barcelona → AC Miláno (hosť.) AC Miláno Paris Saint-Germain Manchester United LA Galaxy AC Miláno |
40(16) 74(35) 70(23) 88(57) 29(16) 29(14) 32(28) 122 (113) 33(17) 58(67) 22(17) | |
| Národné mužstvo2 | |||
| 1999 2001 2001 – 2016 |
Švédsko U18 Švédsko U21 Švédsko |
4(1) 7(6) 116(62) | |
|
1 Zápasy a góly za profesionálny klub . | |||
Svojím herným štýlom a akrobatickým zakončovaním je prirovnávaný k Marcovi van Bastenovi.[2][3] Jeho teatrálne nožničky za Švédsko v zápase proti Anglicku boli v roku 2013 ocenené Cenou Ferenca Puskása.[4] Mimo futbal je známy svojou arogantnosťou, drzosťou a otvorenosťou, navyše o sebe niekedy hovorí v tretej osobe.[5][6][7] V decembri 2013 bol Ibrahimović zaradený britským denníkom The Guardian na 3. miesto medzi najlepšími futbalistami sveta – za Lionelom Messim a Cristianom Ronaldom.[8] V decembri 2014 ho švédske noviny Dagens Nyheter označili za druhého najlepšieho športovca Švédska všetkých čias – na prvé miesto umiestnili tenistu Björna Borga.[9]
Narodil sa v Malmö moslimskému Bosniakovi a katolíckej Chorvátke,[10] ktorí emigrovali do Švédska, kde sa neskôr spoznali.
S futbalom začal v 6 rokoch v juniorských kluboch Malmö BI a FBK Balkan.[11][12] Neskôr začal pravidelne hrávať v miestnom Malmö FF.[12] V 15 rokoch chcel Zlatan skončiť s futbalom a zamestnať sa v dokoch v Malmö, ale jeho tréner ho presvedčil, aby hral ďalej.[13] Jeho futbalovým idolom v detstve bol brazílsky útočník Ronaldo.[14]
Má dvoch súrodencov a troch nevlastných súrodencov. Jeho partnerkou je Helena Segerová s ktorou má dvoch synov – Maximiliána (* 22. september 2006) a Vincenta (* 6. marec 2008). Dostal čestný čierny pás v taekwonde, ktoré ako dieťa trénoval v klube Enighet v Malmö.[15] Plynule rozpráva švédsky, bosniansky, anglicky, španielsky a taliansky.[16] V rozhovore pre Eurosport vo februári 2011 prezradil, že jeho vzorom je boxer Muhammad Ali, či už v športe alebo súkromnom živote.[17]
Spolupracuje s firmou Nike pre ktorú robí televízne reklamy po boku hráčov akými sú Cristiano Ronaldo, Neymar alebo Wayne Rooney.[18] Nosí kopačky značky Nike Mercurial, na ktoré si necháva vyšiť mená a dátumy narodenia svojich synov na vonkajšiu stranu kopačiek. Koncom roka 2007, za pomoci Nike, zafinancoval v štvrti Rosengård v Malmö stavbu pouličného futbalového ihriska, tzv. Zlatan court – poskytol hrací koberec, bránky, umelé osvetlenie a oplotenie.[19] V 2008 daroval sadu dresov od Nike svojmu bývalému mládežnickému klubu FBK Balkan.[20]
Počas pobytu s národným mužstvom v Malmö v septembri 2012 bol ocenený nápisom na miestnom chodníku slávy športu.[21] V marci 2014 nechala švédska pošta vydať sadu piatich poštových známok s jeho podobizňou.[22] Ibrahimović tiež vystupuje v známej sérii videohier FIFA, kde bol vo FIFA 15 ohodnotený ako 4. najlepší hráč.[23]
11. augusta 2014 venoval čiastku 51 000 $ švédskemu národnému futbalovému tímu mentálne postihnutých, aby sa mohol zúčastniť Svetového pohára INAS v Brazílii.[24]
14. februára 2015, po strelení gólu v zápase s Caen, vyzliekol svoj dres, aby ukázal svoje odstrániteľné tetovania s 50 menami ľudí, ktorí trpia hladom a zvýšil tak povedomie o svetovom hladomore.[25]
Svoj prvý kontrakt podpísal s Malmö v roku 1996 a o 3 roky neskôr bol povolaný do seniorského tímu hrať najvyššiu švédsku ligu Allsvenskan. V tej sezóne skončilo Malmö na 13. mieste a zostúpili do Superettan, druhej najvyššej švédskej ligy. Späť medzi elitu sa im podarilo dostať hneď v ďalšej sezóne. V tom čase sa ho neúspešne snažil presvedčiť Arsène Wenger, aby sa pripojil k londýnskemu Arsenalu. O jeho služby sa zaujímal aj Leo Beenhakker z Ajaxu Amsterdam,[26] ktorému sa ho neskôr, 22. marca 2001, podarilo získať za čiastku 80 miliónov švédskych korún (8,7 milliónov €).[27]
| „ | Arsène Wenger ma požiadal, aby som šiel na skúšku do Arsenalu, keď som mal 17. Odmietol som to. Zlatan nechodí na konkurzy. | “ |
| – Odpoveď Ibrahimovića na odmietnutie Arsenalu [28] | ||
Pod vtedajším manažérom Co Adriaansom nedostával Ibrahimović veľa príležitostí. Zmena nastala, keď bol Adriaanse vyhodený 29. novembra 2001. Nový manažér, Ronald Koeman, zaradil Zlatana do základnej zostavy. Ajax v tej sezóne vyhral titul v Eredivisie. V nasledujúcej sezóne strelil dva góly v svojom debutovom zápase Ligy majstrov proti francúzskemu šampiónovi Olympique Lyon 17. septembra 2002 – Ajax vyhral 2:1.[29] V jeho poslednej sezóne v Ajaxe sa blysol gólom proti NAC Breda 22. augusta 2004, ktorý diváci Eurosportu vybrali za gól roka.[30]
18. augusta 2004, počas medzinárodného zápasu proti Holandsku, Ibrahimović zranil spoluhráča z Ajaxu Rafaela van der Vaarta, ktorý ho neskôr obvinil, že to spravil zámerne. Toto viedlo k jeho náhlemu predaju do Juventusu 31. augusta.[31]
Z Ajaxu do Juventusu prestúpil za 16 miliónov €.[32] Po príchode bol okamžite zaradený do základnej jedenástky, čiastočne aj vďaka zdravotným problémom kanoniera Davida Trezegueta. V prvej sezóne strelil 16 gólov. Koncom sezóny mal údajne Juventus odmietnuť ponuku Realu Madrid na prestup Ibrahimovića vo výške 70 miliónov €. Neskôr sa prevalilo, že šlo len o reklamný trik zo strany Zlatanovho agenta Mina Raioly, ktorý sa takto snažil zvýšiť jeho trhovú hodnotu.[33] 14. novembra 2005 získal cenu Guldbollen udeľovanú najlepšiemu švédskemu futbalistovi roka.[34]
V nasledujúcej sezóne sa jeho pozícia v útoku zmenila. Namiesto postu zakončovateľa hral Zlatan viac z krídla a začal sa podieľať na tvorbe hry, čo sa odzrkadlilo na jeho štatistikách – strelil menej gólov, avšak zaznamenal viac asistencií. V sezóne 2005/2006 podával nevýrazne výkony, najmä v zápase Ligy Majstrov pri prehre s Arsenalom. V máji 2006 odhalila talianska polícia korupciu, do ktorej malo byť namočených 5 talianskych klubov vrátane Juventusu. Škandál Calciopoli mal za dôsledok odobratie 2 trofejí Juventusu zo Serie A, zostup do Serie B a odobratie 9 súťažných bodov. Nový personál sa snažil presvedčiť Ibrahimovića a ďalších top hráčov aby ostali v klube, ale Zlatan spolu s Raiolom trvali na odchode. Raiola sa dokonca vyhrážal žalobou, aby vyslobodil Zlatan spod zmluvy s Juventusom.[35]
Dňa 10. augusta 2006 skompletizoval Zlatan svoj prestup do Interu Miláno za 24,8 milióna €,[36] kde podpísal 4-ročný kontrakt len pár dni po tom, čo do tímu Nerazzuri zavítal 30-ročný bývalý kapitán Arsenalu Patrick Vieira.[37] Po prestupe odhalil, že ako mladší fandil Interu.[38]
V v modro-čiernom drese debutoval 26. augusta 2006 vo finále talianskeho superpohára proti AS Rím – Inter vyhral po predĺžení 4–3.[39] Pri debute v Serii A na štadióne Artemia Frenchiho strelil gól v zápase proti domácej ACF Fiorentine a dopomohol k víťazstvu 3–2.[40] V prvej sezóne dokázal Zlatan nastrieľať v lige 15 gólov a Inter ju zakončil výhrou Scudetta s rekordnými 97 bodmi.[41]
Zlatan odohral svoj 100. zápas v Serii A 16. septembra 2007 na San Sire proti Catanii, keď v druhom polčase striedal Hernána Crespa pri výhre 2–0.[42] Jeho kontrakt bol v tom roku obnovený s platnosťou až do roku 2013.[43] Vďaka tomuto kontraktu sa z neho údajne stal najlepšie platený futbalista sveta.[44] 18. mája 2008 strelil Ibrahimović oba góly pri výhre 2–0 na Parmou čím zabezpečil Interu druhý titul v Serii A v rade.[45] Celkovo strelil 17 gólov v 26 ligových zápasoch a bol vyhlásený za hráča roka Serie A ako aj zahraničného hráča roka Serie A.[45]
Sezónu 2008/2009 zakončil ako najlepší strelec Serie A s 25 gólmi na svojom konte a s Interom vyhral ďalší titul v Serii A v rade. Rovnako obhájil obe ceny pre hráča roka Serie A z minulej sezóny. Jeho gól pätou proti Bologni bol vybraný za gól roka.[46]
Do Barcelony prestúpil 27. júla 2009, kde podpísal 5-ročný kontrakt výmenou za útočníka Samuela Eto'oa na trvalý prestup, Alexandra Hleba na hosťovanie (s opciou na 10 miliónov €) a doplatok 46 miliónov €.[47] V prvom súťažnom zápase za Barcelonu asistoval pri góle Lionela Messiho v zápase španielskeho superpohára proti Athleticu Bilbao. Zlatanovi sa ako prvému hráčovi Barçy podarilo skórovať v prvých piatich ligovch zápasoch v rade čím vytvoril nový klubový rekord.[48] Prvý gól v Lige majstrov strelil 20. októbra v zápase s ruským Rubinom Kazaň. Zlatan si udržal streleckú fazónu aj po svojom trojtýždňovom zranení stehna v novembri 2009 a ako striedajúci hráč rozhodol svojím gólom o výhre v zápase proti Realu Madrid.[49] Barcelona zakončila rok 2009 víťazstvom vo finále Majstrovstiev klubov FIFA nad argentínskym Estudiantes.
V januári 2010 bol zvolený do Tímu roka UEFA za rok 2009. 6. marca bol Ibrahimović vylúčený v ligovom zápase proti Almerii, avšak Barcelona sa voči rozsudku neodvolala a tak Ibrahimović nemohol nastúpiť v ďalšom zápase.[50] Po jednozápasovom dištance ho natrhnutie lýtkového svalu, počas rozcvičky pred zápasom s Arsenalom, vyradilo zo zostavy až do 17. apríla, kedy nastúpil ako striedajúci hráč v 82. minúte proti Espanyolu.
Sezónu ukončil so 16 gólmi a Barcelona vyhrala La Ligu s 99 bodmi v 38 zápasoch. Svoj posledný gól v drese Barcelony strelil 14. augusta vo finále španielskeho superpohára proti Seville. 25. augusta nastúpil za Barcelonu poslednýkrát v zápase proti AC Miláno, po ktorom prezradil, že jeho vzťah s Pepom Guardiolom sa začal zhoršovať a od februára spolu nehovorili.[51]
| „ | Bol som zrejme s najlepším tímom v histórií. Ich futbal bol prekrásny. Už pred prípravou na zápas som vedel, že vyhráme. Pozrel som sa na hráčov okolo mňa a videl Messiho, Iniestu, Xaviho, Puyola, Piquého, Daniho Alvesa a Busquetsa. Neuveriteľné! Ten futbal bol ako z inej planéty a ja som ho miloval. Bol technicky perfektný. |
“ |
| – Zlatan v roku 2014 pre The Guardian[52] | ||
AC Miláno oznámilo príchod Ibrahimovića na ročné hosťovanie s opciou na kúpu za 24 miliónov € na oficiálnej stránke 28. augusta 2010.[53][54] Ibrahimović podpísal 4-ročný kontrakt. K prestupu dodal: „Tento presun mi dodáva viac adrenalínu. Prestúpil som sem, lebo chcem s Milánom vyhrať Ligu Majstrov. Chcem vyhrať double.“[55]
Ibrahimović debutoval v drese Rossoneri 11. septembra v zápase proti Cesene – Miláno prehralo 2–0 a Zlatan nedokázal premeniť penaltu.[56] 14. novembra strelil víťazný gól pri výhre 1–0 nad jeho bývalým klubom Interom Miláno v miestnom Derby della Madonnina.[57] 4. decembra, proti Brescii, asistoval Kevinovi-Princovi Boatengovi pri góle na začiatku zápasu a neskôr sám skóroval tretí gól z blízkosti pokutového územia – Miláno vyhralo 3–0.[58] Podobný scenár sa opakoval 12. decembra proti Bologni, kedy Zlatan opäť asistoval Boatengovi pri jeho skorom góle v zápase a neskôr sám strelil tretí gól – Miláno vyhralo opäť 3–0 a Zlatan si tak prípisal na svoje konto 13. gól a 8. asistenciu v 21 zápasoch celkovo. V tom čase bol mnohými ľuďmi prirovnávaný k Marcovi van Bastenovi, vrátane ním samotným.[2][59] Ibrahimović dostal 3-zápasový dištanc za červenú kartu v remízovom zápase proti Bari (1–1) z marca 2011 po tom, čo udrel súperovho obrancu Marca Rossiho do brucha.[60] Miláno si zabezpečilo výhru Scudetta po remíze s AS Rím 7. mája 2011.
Novú sezónu začal 6. augusta 2011 v zápase talianskeho superpohára proti Interu, kedy sa mu podarilo streliť gól a dopomôcť tak Rossoneri k prvej trofeji v sezóne po víťaznom obrate na 2–1 na štadióne Vtáčie hniezdo v Pekingu.[61] V prvom zápase ligovej sezóny strelil gól pri domácej remíze 2–2 s Laziom.[62] Ďalšie dva góly si pripísal na svoje konto v zápasoch Ligy Majstrov – 28. septembra pri výhre 2–0 nad Viktoriou Plzeň[63] a 19. októbra po rovnakom výsledku s BATE Borisov.[64] Zlatan pokračoval v sérii solídnych výkonov aj v zápase s Parmou,[65] kedy strelil jeden gól, a v zápase proti AS Rím, kedy si pripísal ďalšie dva presné zásahy.[66] V novembri dokázal streliť gól v dvoch po sebe nasledujúcich zápasoch – najprv v odvete Ligy Majstrov proti BATE Borisov a potom v ligovom zápase s Cataniou. Gól dokázal streliť aj proti jeho bývalému klubu FC Barcelona pri prehre 2–3. Zlatan si vystrieľal svoj 100. gól v Serii A proti Chievu Verona. V decembri sa zapísal na listinu strelcov v každom z piatich ligových zápasov.
Rok 2012 začal gólom zo značky pokutového územia proti Atalante. Ďalšie dva góly proti Novare z neho spravili najlepšieho strelca súťaže so 14 gólmi na svojom konte. 5. januára, v zápase s Neapolom, dostal Ibrahimović červenú kartu po facke Salvatoremu Aronicovi v čase, kedy bola hra prerušená – Ibrahimović tak dostal ďalší trojzápasový dištanc v lige.[67] 15. februára dopomohol Milánu dvoma asistenciami a gólom pri výhre 4–0 nad Arsenalom.[68] V marci si v zápase s Palermom vystrieľal hetrik a navýšil počet ligových gólov na 17.[69]
Sezónu sknčil ako najlepší strelec Seria A s 28 gólmi v 32 zápasoch.[70]
Ajax
Juventus
Inter Miláno
FC Barcelona
AC Miláno
Paris Saint-Germain
Manchester United
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
