Vysokoenergetický fosfát
From Wikipedia, the free encyclopedia
Vysokoenergetický fosfát (alebo fosforečnan) môže byť jedna z dvoch vecí:
- Fosfát-fosfátová väzba (fosfoanhydridová/makroergická/fosfagenová)[1][2][3] prítomná v mnohých zlúčeninách, ako sú napríklad adenozíndifosfát (ADP) alebo adenozíntrifosfát (ATP)
- Zlúčeniny, ktoré obsahujú tieto väzby, ako napríklad difosfáty či trifosfáty nukleozidov alebo fosfagény (molekuly slúžiace ako zdroj energie v svaloch). Ak sa hovorí o poole vysokoenergetických fosfátov, ide o celkovú koncentráciu zlúčenín s vysokoenergetickými fosfátovými väzbami.
Vysokoenergetické väzby sa často zaznačujú vlnovkou, „~“. Pomocou tejto vlnovky je ATP možné zapísať ako A-P~P~P. Tento zápis navrhol Fritz Albert Lipmann, ktorý ako prvý povedal, že ATP je hlavný spôsob presunu energie v bunke, a to v roku 1941.[4] Tento zápis zdôrazňuje bioenergetický potenciál týchto väzieb vzhľadom na veľké množstvo uvoľnenej energie pri ich hydrolýze.
Pojem „vysokoenergetický“ môže spôsobiť zmätok, pretože záporná voľná energia nepramení priamo z rozkladu týchto väzieb. Rozklad týchto väzieb, tak ako väčšiny väzieb, je v skutočnosti endergonický a energiu spotrebúva. Záporná voľná energia pozostáva z toho, že väzby vznikajúce po hydrolýze (alebo fosforylácii pomocou ATP) majú nižšiu energiu než väzby prítomné pred hydrolýzou. Toto zahŕňa všetky väzby prítomné v reakcii, nielen tieto fosfátové väzby. Uvoľnenie energie je výsledkom mnohých faktorov, ktoré zahŕňajú rezonančnú stabilitu a solvatáciu produktov relatívne voči reaktantom.