Vysoká škola politická Ústredného výboru Komunistickej strany Československa
From Wikipedia, the free encyclopedia
Vysoká škola politická Ústredného výboru Komunistickej strany Československa[1] (skratka VŠP ÚV KSČ, prezývaná aj „Vokovická Sorbonna“[2][3]) bola stranícka vysoká škola v Prahe v rokoch 1953 – 1990, od roku 1972 s pobočkou v Bratislave.[4]
| Vysoká škola politická ÚV KSČ | |
 Budova VŠP v Prahe 6, dnes sídlo FTVS UK | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Poloha | Praha, Česko-Slovensko |
| Rok založenia | 1953 |
| Rok zatvorenia | 1990 |
| Kontaktné údaje | |
| Adresa | José Martího 269/31 Praha 6 – Veleslavín |
Škola vznikla rozhodnutím predsedníctva ÚV KSČ z 19. januára 1953.[4] Existovala postupne pod viacerými názvami:
- Vysoká stranícka škola pri ÚV KSČ (1953 – 1961),[5]
- Vysoká stranícka škola – Inštitút spoločenských vied pri ÚV KSČ (1961 – 1965),[6]
- Vysoká škola politická ÚV KSČ (1966 – 1969 a 1970 – 1990),[1][7]
- Vysoká škola politická a sociálna ÚV KSČ (1969 – 1970).[4]
Sídlila v Prahe 6 – Veleslavíne na ulici José Martího 269/31, terajšom sídle FTVS UK.[8] Zanikla k 31. augustu 1990 uznesením 2. schôdze výkonného výboru ÚV KSČ z 27. januára 1990.[4]
Fakulta v Bratislave
Uznesením predsedníctva ÚV KSČ z 13. marca 1970 bola zriadená Fakulta VŠP ÚV KSČ so sídlom v Bratislave. Výučba sa začala v roku 1972.[4][9] Činnosť fakulty bola ukončená k 31. augustu 1990 súbežne s pražskou centrálou.[4]
Fakulta sídlila v budove Ústredného riaditeľstva štátnych lesov z rokov 1947 – 1950 na rohu dnešnej Staromestskej a Kozej ulice (dnes administratívna budova okresného a krajského úradu).[10][11][9]
V rokoch 1984 – 1987 bol pre účely fakulty postavený luxusný internát na Togliattiho ulici (dnešná Romanova) v Petržalke oproti budove Technopolu, podľa projektu architektov Juraja Luptáka a Rastislava Vacha. Tvorí ho 12-podlažná budova a prízemná časť s kongresovou sálou, telocvičňou a jedálňou. Súčasťou je aj vnútorné átrium, z ktorého sa malo vchádzať do plavárne, knižnice a učební, táto časť projektu však už nebola do Nežnej revolúcie zrealizovaná.[12] Budovu a areál v súčasnosti (2023) vlastní Ministerstvo vnútra SR, pričom slúži ako ubytovňa a sídlo Úradu ochrany ústavných činiteľov a Športového centra polície.[13][14]
Škola zabezpečovala teoretickú prípravu nomenklatúrnych kádrov[15] a je známa tým, že v očiach verejnosti nemalo tamojšie štúdium veľkú prestíž (odtiaľ aj ironická prezývka „Vokovická Sorbonna“).[2] Podľa Malej československej encyklopédie „plnila funkciu najvyššej straníckej politickovýchovnej a vzdelávacej inštitúcie pre straníckych pracovníkov a súčasne zabezpečovala prípravu vedeckých kádrov strany v oblasti marx.-len. a spoločenských vied.“[7]
Bolo možné získať tu titul RSDr. („doktor sociálno-politických vied“; pôvodne podľa zákonného opatrenia 92/1966 Zb. „doktor sociálnopolitických náuk“).[16] Titul však nemal veľkú akademickú váhu[2] a postupom času v Československu zľudovelo množstvo jeho posmešných označení ako „rozhodnutím strany doktor“, „robotnícky sranda doktor“, „rychle snadno doktor“, „rozum strana darovala“, „rerum srandarum doctor“ a pod.[17][18]
Jan Komenda (* 1946), niekdajší „uvoľnený predseda“ OV SSM v Českom Krumlove, popisuje štúdium na VŠP, ktoré začal v roku 1979, ako štvorročné denné štúdium, počas ktorého študenti, ktorí mali rodiny, poberali plat, zatiaľ čo ostatní študenti poberali štipendium. Všetky formy výučby boli údajne povinné (vrátane prednášok), na škole vládol prísny, niekedy až vojenský režim. V danej dobe škola podľa neho disponovala inde nevídaným vybavením.[19]
Jaroslav Čejka (* 1943), niekdajší vedúci oddelenia českého ústredného výboru SSM a neskôr vedúci oddelenia kultúry ÚV KSČ, v knihe rozhovorov Vítězové? Poražení? (s. 65): „Kto prišiel na VŠP, tak doštudovať musel, tam neexistovalo, aby niekoho vyhodili.“
Na škole pôsobilo v závere jej existencie 284 učiteľov, z toho 34 profesorov, 91 docentov, 15 DrSc. a 172 CSc. Na bratislavskej fakulte pôsobilo z tohoto počtu 102 učiteľov (11 profesorov, 31 docentov, 3 DrSc., 61 CSc.).[4]
Vybraní vyučujúci:
- Ilja Mráček: Vnitropodnikové chozrasčotní řízení v zemědělsko-potravinářském komplexu a sociální politika v zemědělství (1984)
- Jan Sucháček: Teoretické souvislosti prohlubování boje za mír, socialismus a sociální pokrok v současné etapě soudobé epochy (autoreferát kandidátskej dizertácie, 1989)
- Vysoká škola politická a sociálna (založená 1945, postupne rušená od roku 1949) [o podobnom názve „Vysoká škola politická a sociálna ÚV KSČ“ pozri vyššie]
- Vysoká škola politických a hospodárskych vied (1949 – 1952/1953) [z jej hospodárskej fakulty vznikla dnešná Vysoká škola ekonomická v Prahe ]
- Slobodná škola politických náuk (novinárska škola, založená v roku 1928)[28]
- Vysoká škola politických a spoločenských vied (=Academia Rerum Civilium – Vysoká škola politických a společenských věd, s.r.o.) (od roku 2003)
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
