Uznesením predsedníctva ÚV KSČ z 13. marca1970 bola zriadená Fakulta VŠP ÚV KSČ so sídlom v Bratislave. Výučba sa začala v roku 1972.[4][9] Činnosť fakulty bola ukončená k 31. augustu1990 súbežne s pražskou centrálou.[4]
Fakulta sídlila v budove Ústredného riaditeľstva štátnych lesov z rokov 1947–1950 na rohu dnešnej Staromestskej a Kozej ulice (dnes administratívna budova okresného a krajského úradu).[10][11][9]
V rokoch 1984–1987 bol pre účely fakulty postavený luxusný internát na Togliattiho ulici (dnešná Romanova) v Petržalke oproti budove Technopolu, podľa projektu architektov Juraja Luptáka a Rastislava Vacha. Tvorí ho 12-podlažná budova a prízemná časť s kongresovou sálou, telocvičňou a jedálňou. Súčasťou je aj vnútorné átrium, z ktorého sa malo vchádzať do plavárne, knižnice a učební, táto časť projektu však už nebola do Nežnej revolúcie zrealizovaná.[12] Budovu a areál v súčasnosti (2023) vlastní Ministerstvo vnútra SR, pričom slúži ako ubytovňa a sídlo Úradu ochrany ústavných činiteľov a Športového centra polície.[13][14]
Škola zabezpečovala teoretickú prípravu nomenklatúrnychkádrov[15] a je známa tým, že v očiach verejnosti nemalo tamojšie štúdium veľkú prestíž (odtiaľ aj ironická prezývka „Vokovická Sorbonna“).[2] Podľa Malej československej encyklopédie „plnila funkciu najvyššej straníckej politickovýchovnej a vzdelávacej inštitúcie pre straníckych pracovníkov a súčasne zabezpečovala prípravu vedeckých kádrov strany v oblasti marx.-len. a spoločenských vied.“[7]
Bolo možné získať tu titul RSDr. („doktor sociálno-politických vied“; pôvodne podľa zákonného opatrenia 92/1966 Zb. „doktor sociálnopolitických náuk“).[16] Titul však nemal veľkú akademickú váhu[2] a postupom času v Československu zľudovelo množstvo jeho posmešných označení ako „rozhodnutím strany doktor“, „robotnícky sranda doktor“, „rychle snadno doktor“, „rozum strana darovala“, „rerum srandarum doctor“ a pod.[17][18]
Jan Komenda (* 1946), niekdajší „uvoľnený predseda“ OV SSM v Českom Krumlove, popisuje štúdium na VŠP, ktoré začal v roku 1979, ako štvorročné denné štúdium, počas ktorého študenti, ktorí mali rodiny, poberali plat, zatiaľ čo ostatní študenti poberali štipendium. Všetky formy výučby boli údajne povinné (vrátane prednášok), na škole vládol prísny, niekedy až vojenský režim. V danej dobe škola podľa neho disponovala inde nevídaným vybavením.[19]
Jaroslav Čejka (* 1943), niekdajší vedúci oddelenia českého ústredného výboru SSM a neskôr vedúci oddelenia kultúry ÚV KSČ, v knihe rozhovorov Vítězové? Poražení? (s. 65): „Kto prišiel na VŠP, tak doštudovať musel, tam neexistovalo, aby niekoho vyhodili.“
Na škole pôsobilo v závere jej existencie 284 učiteľov, z toho 34 profesorov, 91 docentov, 15 DrSc. a 172 CSc. Na bratislavskej fakulte pôsobilo z tohoto počtu 102 učiteľov (11 profesorov, 31 docentov, 3 DrSc., 61 CSc.).[4]
Vybraní vyučujúci:
prof. PhDr. Vítězslav Rzounek, DrSc., literárny kritik, komunistický ideológ a neskorší predstaviteľ komunistických represií na FF UK (na VŠP vyučoval od roku 1954)[26]
prof. František Havlíček, DrSc., vedúci Katedry dejín Komunistickej strany Sovietskeho zväzu [27]
Ilja Mráček: Vnitropodnikové chozrasčotní řízení v zemědělsko-potravinářském komplexu a sociální politika v zemědělství (1984)
Jan Sucháček: Teoretické souvislosti prohlubování boje za mír, socialismus a sociální pokrok v současné etapě soudobé epochy (autoreferát kandidátskej dizertácie, 1989)
Vysoká škola politická a sociálna (založená 1945, postupne rušená od roku 1949) [o podobnom názve „Vysoká škola politická a sociálna ÚV KSČ“ pozri vyššie]
Vysoká škola politických a hospodárskych vied (1949 – 1952/1953) [z jej hospodárskej fakulty vznikla dnešná Vysoká škola ekonomická v Prahe ]
Slobodná škola politických náuk (novinárska škola, založená v roku 1928)[28]
Vysoká škola politických a spoločenských vied (=Academia Rerum Civilium – Vysoká škola politických a společenských věd, s.r.o.) (od roku 2003)
Zákonné opatrenie Predsedníctva národného zhromaždenia č. 7/1966 Zb. o Vysokej škole politickej Ústredného výboru Komunistickej strany Československa [online]. Bratislava: Úrad vlády SR, 1966-02-02, [cit. 2023-03-07]. Dostupné online.
Vysoká škola politická ÚV KSČ v Praze. In: NEŠPOR, Zdeněk R.. Sociologická encyklopedie [online]. Praha: Sociologický ústav AV ČR, [cit. 2023-03-07]. Dostupné online.
DINUŠ, Peter. Vysoká škola politická ÚV KSČ. Studia Politica Slovaca(Bratislava: Ústav politických vied SAV: VEDA), 2008, roč.1, čís.2, s.14–32. Dostupné online. ISSN2585-8459.
Vládne nariadenie č. 97/1953 Zb. o Vysokej stranníckej škole pri Ústrednom výbore Komunistickej strany Československa. [online]. Bratislava: Úrad vlády SR, 1953-11-27, [cit. 2023-03-07]. Dostupné online.
Zákonné opatrenie Predsedníctva národného zhromaždenia č. 86/1961 Zb. o Vysokej straníckej škole – Inštitúte spoločenských vied pri Ústrednom výbore Komunistickej strany Československa [online]. Bratislava: Úrad vlády SR, 1961-08-09, [cit. 2023-03-07]. Dostupné online.
OHRABLO, František. K 100. výročiu narodenia prof. Ing.arch. Štefana Lukačoviča čestného člena SKSI: Celoživotné dielo Štefana Lukačoviča a jeho prínos pre slovenskú architektúru a staviteľstvo. [online]. Trnava: Regionálne združenie SKSI, 2013, [cit. 2023-03-07]. Dostupné online.
Ústredné riaditeľstvo štátnych lesov. In: Register modernej architektúry OA HÚ SAV [online]. Bratislava: Historický ústav SAV, [cit. 2023-03-07]. Dostupné online.
RŮŽIČKA, Daniel. Komunistická strana Československa (KSČ): stranické orgány: Vysoká škola politická ÚV KSČ [online]. totalita.cz, [cit. 2023-03-07]. Dostupné online.
Zákonné opatrenie Predsedníctva národného zhromaždenia č. 92/1966 Zb. o priznávaní titulov absolventom Vysokej školy politickej Ústredného výboru Komunistickej strany Československa [online]. Bratislava: Úrad vlády SR, 1966-11-24, [cit. 2023-03-07]. Dostupné online.
PIŠKO, Michal. Majú školu KSČ, titul vystavujú dodnes. Červení doktori idú do volieb. SME(Bratislava: Petit Press), 2014-10-15. Dostupné online [cit. 2023-03-07]. ISSN1335-4418.
URBÁŠEK, Pavel; VANĚK, Miroslav, a kol. Vítězové? Poražení?: Životopisná interview: Díl 2: Politické elity v období tzv. normalizace. Praha: Prostor, 2005. 831 s. ISBN 978-80-7260-141-7. S.343–344.
Vetiška Rudolf. In: Nejvyšší funkcionáři Komunistické strany 1945 – 1989 [online]. cibulka.net, [cit. 2023-03-07]. Dostupné online. Archivované 2022-09-22 z originálu.
Nový Vilém. In: Nejvyšší funkcionáři Komunistické strany 1945 – 1989 [online]. cibulka.net, [cit. 2023-03-07]. Dostupné online. Archivované 2022-09-22 z originálu.
Fojtík Jan. In: Nejvyšší funkcionáři Komunistické strany 1945 – 1989 [online]. cibulka.net, [cit. 2023-03-07]. Dostupné online. Archivované 2022-09-22 z originálu.
Novotný Ladislav. In: Nejvyšší funkcionáři Komunistické strany 1945 – 1989 [online]. cibulka.net, [cit. 2023-03-07]. Dostupné online. Archivované 2022-09-22 z originálu.
Vítězslav RZOUNEK. In: BLAŽÍČEK, Přemysl. Slovník české literatury po roce 1945 [online]. Praha: Ústav pro českou literaturu AV ČR, 1998, rev. 2006-10-17, [cit. 2023-03-07]. Dostupné online.
Deset stupňů ke zlaté – Historie československo-sovětského přátelství [online video]. YouTube, 2012-08-10, [cit. 2023-03-07]. Čas 00:56–01:05. Dostupné online.
DINUŠ, Peter. Vysoká škola politická ÚV KSČ. Studia Politica Slovaca(Bratislava: Ústav politických vied SAV: VEDA), 2008, roč.1, čís.2, s.14–32. Dostupné online. ISSN2585-8459.