Vyšná Slaná
obec na Slovensku v okrese Rožňava From Wikipedia, the free encyclopedia
Vyšná Slaná je obec na Slovensku v okrese Rožňava.
| Vyšná Slaná | |
| obec | |
 Evanjelický kostol | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Rožňava |
| Región | Gemer |
| Nadmorská výška | 491 m n. m. |
| Súradnice | 48°47′09″S 20°19′00″V |
| Rozloha | 15,36 km² (1 536 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 420 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 27,34 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1362 |
| Starosta | Dušan Gallo[3] (SMER-SD) |
| PSČ | 049 26 (pošta Rejdová) |
| ŠÚJ | 526347 |
| EČV (do r. 2022) | RV |
| Tel. predvoľba | +421-58 |
| Adresa obecného úradu |
č. 29 049 26 Vyšná Slaná |
| E-mailová adresa | info@vysnaslana.sk |
| Telefón | 7940116 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce | |
| Wikimedia Commons: Vyšná Slaná | |
| Webová stránka: vysnaslana.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Obec leží na Hornom Gemeri v severnej časti Rožňavského okresu cez ktorú preteká rieka Slaná. Údolie je ohraničené vrchmi Slovenského rudohoria, zo severu vrchom Javor, z južnej strany Radzimom. Západ údolia uzatvára najvyšší vrch Stolica a na severozápade Masná. Z východnej strany je údolie otvorené a nadväzuje na dolinu Dobšinského potoka, ktorý sa vlieva do rieky Slaná.
Erb
V zelenom štíte strieborné prekrížené banícke kladivá na zlatých rukovätiach, sprevádzané po bokoch striebornými nebeskými telesami, vpravo hviezdou, vľavo odvráteným polmesiacom. Vo väčšom erbe obce Vyšná Slaná je štít ovenčený zlatými ratolesťami a na jeho hornom okraji spočíva zlatá purpurom vystlaná a perlami zdobená koruna. Znamenie je vložené do dolu zaobleného tzv. neskorogotického, či tiež španielskeho heraldického štítu. I keď sa v heraldickej tvorbe v minulosti používali rôzne tvary štítov, tento je v našej erbovej tvorbe najobvyklejší, používa sa vo všetkých heraldických katalógoch s erbami miest a obcí.
Vlajka
Pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách zelenej (2/9), bielej (2/9), zelenej (1/9), žltej (2/9) a zelenej (2/9). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi siahajúcimi do tretiny jej listu.
Zástava
Zástava má podobnú kompozíciu, ako obecná vlajka. Pomer jej strán však nie je záväzne stanovený, čo znamená, že zástava môže byť aj dlhšia.
Vyšná Slaná je pôvodom banícka obec so starou a bohatou baníckou históriou, ktorá bola známa už v 14. storočí, čo potvrdzujú i mnohé zápisy, ale i pamätníky baníctva roztrúsené po celom katastrálnom území obce. Dolovalo sa tu striebro, meď, železo, ale aj sa spracovávalo v miestnych hámroch a mašiach. Posledná baňa na území obce zanikla len v roku 1975. Keďže baníctvo pretrvávalo od vzniku obce, väčšina občanov bola zamestnaná v baniach a banských spracovateľských závodoch, len malé percento sa venovalo poľnohospodárstvu, povozníctvu, páleniu dreveného uhlia a vápna a v neskorších dobách i ovčiarstvu.
Prvá písomná zmienka je z roku 1362 kedy obec patrila štítnickým Bubekovcom a je zaznamenaná v tvare Sayowfey. Tento názov vyplýva pravdepodobne z prekladiska soli na ceste, ktorou vozili štítnickí páni soľ z Poľska. Od roku 1472 je uvedená v tvare Felsesayo.
Reformácia do obce zasiahla v roku 1590 keď sem nastúpil prvý evanjelický farár Juraj Gliksa. Na začiatku 18. storočia tu postavil zemepán Šebek kúriu, známu dodnes, na ktorej je zabudovaný erb. Do roku 1781, do tolerančného patentu, Rejdová a Vyšná Slaná mali jeden cirkevný zbor, po tomto roku sa Rejdová odčlenila. V roku 1837 sa začalo s prestavbou novej cirkevnej školy. Veľkým prínosom pre obec bola stavba cesty cez Vyšnú Slanú do Rejdovej, ktorá bola dokončená až v roku 1938. Kameň na túto cestu sa dovážal z Radzima.
Po I. svetovej vojne mnohé rodiny ostali bez živiteľov a bieda zasiahla skoro všetky rodiny v obci. Východisko z tejto situácie hľadali vo vysťahovaní za prácou do Ameriky. Vysťahovalo sa celých 23 rodín.
Po II. svetovej vojne sa situácia podstatne nezmenila, až v 50. rokoch sa sociálna situácia zlepšila a boli vytvorené pracovné príležitosti, počet zamestnaných v obci narastal. Po socializácii obce v 60. rokoch sa menila aj poľnohospodárska výroba a do zamestnania sa dostávali aj ženy.
Počet obyvateľov sa pohyboval v priemere okolo 600 ľudí. Najväčší počet ľudí 753 mala obec v roku 1975.
Osídlenie obce je v súvislej zástavbe v okolí rieky Slaná na jej oboch brehoch, ktorá je premostená 4 železobetónovými mostami. Stred obce je v nadmorskej výške 520 m n. m.
V obci je ustálený počet obyvateľov. K 31. 12. 2015 žilo v obci 494 obyvateľov. Ekonomicky aktívnych osôb je v súčasnej dobe 248 obyvateľov, z toho mužov je 140 a žien 108, čo predstavuje 47,6 % z trvalo bývajúceho obyvateľstva.
Pamiatky
- Evanjelický kostol, jednoloďová neskorogotická stavba s klinovitým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z obdobia okolo roku 1500. Kostol je od reformácie evanjelický. V tomto období bol renesančne upravovaný. Ďalšia prestavba prišla v 18. storočí, kedy bola zvýšená veža a bolo osadené aj nové zariadenie kostola vrátane empory z roku 1760. Posledná úprava sa uskutočnila v roku 1936. Pôvodných gotických detailov sa nezachovalo veľa, keďže kostol prešiel viacerými úpravami. Pôvodná je hrubá stavba, gotický sedlový portál spájajúci presbytérium so sakristiou či železné kované mreže pri vstupe na vežu.[4] V interiéri sa okrem empory nachádza ranobaroková kazateľnica z roku 1706, barokový oltár z roku 1743 a krstiteľnica z prvej polovice 18. storočia.[5] Kostol má hladké fasády členené opornými piliermi a segmentovo ukončenými oknami. Veža je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou s laternou.
- Šebekova kúria č. 96, bývalý hostinec, jednopodlažná ranobaroková stavba na pôdoryse písmena L s valbovou strechou z roku 1700.[6] Stavba bola upravovaná na začiatku 20. storočia. Kúria má štvorosovú fasádu členenú lizénami. Po necitlivých úpravách v 20. storočí stratila časť svojich pamiatkových hodnôt.
Evanjelický kostol
Interiér kostola
Barokový oltár
Pomníky
- Pamätník SNP
Pravidelné podujatia
- Jánsky turistický výstup na Radzim
- Memoriál Erika Vysokého
- Detský Juniáles
- Mikulášsky večierok
Hudba
- Spevácka folklórna skupina Radzim
- Mladá folklórna skupina IMPULZ
O predškolskú výchovu najmladších detí sa stará materská škola, ktorá má sídlo v budove obecného úradu na poschodí so samostatným vchodom. Materská škola nemá právnu subjektivitu, patrí pod obecný úrad. V tomto roku sa o výchovu detí starajú 2 vychovávateľky a jedna pomocníčka a upratovačka. Materskú školu navštevuje 15 detí vo veku od 2 rokov do 5 rokov. Materská škola má veľmi dobre vybavenie nakoľko je vybavená i telocvičnou. Zlepšiť by bolo potrebné audiovizuálnu techniku.
Základná škola v obci nie je, žiaci dochádzajú do základnej školy do Rejdovej, ktorá je vzdialená od Vyšnej Slanej 3 km. Pravidelne premáva žiacky autobusový spoj ktorý vozí žiakov do školy i zo školy. Do stredných škôl a stredných odborných učilíšť študenti dochádzajú do Dobšinej, ktorá je vzdialená 9 km a do Rožňavy, vzdialenej 30 km.
Dopravnú cestu tvorí štátna cesta I/67 smer Rožňava – Dobšiná, je to cesta I. triedy s odbočkou na Píle, odtiaľ vedie cesta III. triedy do obce Vyšná Slaná. Táto dopravná komunikácia je dobre udržiavaná až na zimné mesiace, kedy je na úseku Píla – Vyšná Slaná obmedzený výkon zimnej údržby. Cesta od odbočky na Píle po stred obce Vyšná Slaná je dlhá 6 km. Aj keď vozovka nemá spevnený okraj cesty je pomerne bezpečná, nakoľko nemá veľký sklon.
Do obce Vyšná Slaná je obmedzená autobusová doprava. Autobusy chodia do obce z autobusovej stanice Dobšiná. Prestupnou stanicou je Píla, kde sa prestupuje z oboch smerov na Vyšnú Slanú. V pracovných dňoch prichádza do obce 15 spojových autobusov, 15 ich aj z obce odchádza. Zložitejšia situácia je v sobotu a nedeľu keď je obmedzený počet spojov do obce. Z hľadiska turistického ruchu v rekreačnom stredisku Július a na chate Radzim to nemá až taký veľký vplyv, nakoľko prestupná stanica Píla je necelé 3 km od rekreačného strediska Július, cesta je vedená v miernom sklone, čo sa dá zvládnuť aj peši.
- Radzim FK s.r.o. Vyšná Slaná
- Casíno Radzim – majiteľ Peter Valenčák
- Potraviny ORCHIDEA – majiteľka Tatiana Revúcka
- Rekreačné stredisko Július – majiteľ Vojtech Eltschlager
- Chata Radzim – majiteľ obec Vyšná Slaná
- Poľnohospodárske družstvo Vyšná Slaná
- Lesná spoločnosť PS Vyšná Slaná
- Futbalový klub TJ Družstevník Vyšná Slaná
Rodáci
- Michal Steigel (* 1769 – † 1829), filozof, básnik, pedagóg a evanjelický farár
- Rebeka Lešková (* 1773 – † 1856), poetka
- Juraj Daniel-Szabó (* 1919 – † 1990), fyzik
Pôsobili tu
- Martin Lauček (* 1732 – † 1802), prekladateľ a náboženský spisovateľ, miestny evanjelický farár
- Fraňo Kráľ (* 1903 – † 1955), básnik, prozaik socialistického realizmu a politik
Sajókeresztúr, Maďarsko, 2002
Wende, Nemecko, 2001
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
