Voľby do Národného zhromaždenia 1929

Voľby do Národného zhromaždenia v roku 1929 sa konali 27. októbra 1929. Išlo v poradí o tretie parlamentné voľby od vzniku Česko-Slovenska.

Voľby do Národného zhromaždenia 1929
Štát	Česko-Slovensko
Druh	parlamentné voľby
Orgán	Národné zhromaždenie
Dátum	27. októbra 1929
Zapísaní voliči	8 682 723
Platné hlasy	7 385 084
Počet strán	19 do Poslaneckej snemovne 18 do Senátu
Poradie volieb
Poradie	3. voľby do Národného zhromaždenia
1925 1929 1935
Politický portál

Voľby sa konali predčasne. Z dôvodu sporov medzi politickými stranami vo vládnej koalícii sa jej lídri nakoniec dohodli, že neprebehnú v riadnom termíne v roku 1931, ale už v roku 1929. Volebného práva pri týchto voľbách boli zbavení aktívni príslušníci armády a četníctva. Na celoštátnej úrovni opäť zvíťazila Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu. Druhí skončili sociálni demokrati pred národnými socialistami.

Vplyv volieb

Výsledky volieb napriek opakovanému víťazstvu agrárnikov (RSZML) spôsobili posuny v politickej situácii štátu. Viedli k pádu vlády Františka Udržala a zostaveniu jeho novej vlády (od 7. decembra 1929 do 29. októbra 1932), kde okrem agrárnej strany boli obe socialistické strany (ČSSD a ČNS), ako aj nemeckí sociálni demokrati (DSDAP). V novej vláde už neboli zástupcovia ľudákov (HSĽS) ani nemeckých kresťanských socialistov (DCHS).^[1]

Výsledky volieb do poslaneckej snemovne na celoštátnej úrovni

Poradie	Strana/koalícia	Počet získaných hlasov	Podiel v %	Získané mandáty
1.	Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu (RSZML)	1 105 498	15,0 %	46
2.	Česko-slovenská sociálnodemokratická strana robotnícka (ČSSD) Sociálnodemokratická strana práce na Podkarpatskej Rusi (SDRPnPR)	963 462	13,0 %	39
3.	Česko-slovenská strana národno-socialistická (ČNS)	767 328	10,4 %	32
4.	Komunistická strana Česko-Slovenska (KSČ)	753 220	10,2 %	30
5.	Česko-slovenská strana ľudová (ČSL)	623 340	8,4 %	25
6.	Nemecká sociálnodemokratická strana robotnícka (DSDAP)	506 761	6,9 %	21
7.	Hlinkova slovenská ľudová strana a Združenie katolíckych roľníkov, domkárov a robotníkov (HSĽS)	425 051	5,8 %	19
8.	Nemecké volebné a hospodárske spoločenstvo (DW) Nemecký zväz poľnohospodárov (BdL) Karpatonemecká strana (KdP) Nemecké pracovné a volebné spoločenstvo (DAWG)	396 454	5,4 %	16
9.	Česko-slovenská národná demokracia (ČND) Česko-slovenská národná demokracia (ČND) Slovenská národná strana (SNS) Národná roľnícka jednota (NRJ) Ruská národná strana na Slovensku (RNS) Ruský blok na Podkarpatskej Rusi (RB) Autonómny poľnohospodársky zväz (AZS) Ruské národné zjednotenie Karpatoruská strana trudová (KRT)	359 547	4,9 %	15
10.	Nemecká kresťansko-sociálna strana ľudová (DCHS) Nemecká kresťansko-sociálna strana ľudová (DCHS) Nemecká živnostenská strana Hospodárska strana sudetonemeckého stredného stavu	348 066	4,7 %	14
11.	Česko-slovenská živnostensko-obchodnícka strana stredostavovská (ČSŽOSS)	291 209	3,9 %	12
12.	Krajinská kresťansko-socialistická strana (OKS) Maďarská národná strana (MN) Spišská nemecká strana (ZdP)	257 231	3,5 %	9
13.	Nemecká národno-socialistická strana robotnícka (DNS)	204 096	2,8 %	8
14.	Nemecká národná strana a Sudeto-nemecký zväz vidieka (DN)	189 071	2,6 %	7
15.	Volebné združenie poľských a židovských strán (PŽ) Poľská ľudová strana (PSL) Poľská socialistická robotnícka strana (PSPR) Židovská strana (ZS)	104 539	1,4 %	4
16.	Liga proti viazaným kandidátnym listinám (lig)	70 875	0,9 %	3
17.	Krajinská strana maloroľníkov, živnostníkov a robotníkov (OKI)	6 901	0,1 %	0
18.	Všenemecká strana pre Čechy, Moravu a Sliezsko (VNSČMaS)	6 672	0,1 %	0
19.	Jurigova slovenská ľudová strana (JSĽS)	5 395	0,1 %	0
Spolu		7 385 084	100 %	300
Zdroj[2]

Výsledky v jednotlivých krajinách

Strana/koalícia	Krajina
	Čechy			Morava- Sliezsko			Slovensko			Podkarpatská Rus
	Hlasy	%	Získané mandáty	Hlasy	%	Získané mandáty	Hlasy	%	Získané mandáty	Hlasy	%	Získané mandáty
RSZML	524 578	13.56	22	224 522	12.32	9	278 979	19.54	12	77 419	29.07	3
ČSSD	535 358	13.84	25	269 674	14.79	9	135 506	9.49	4	22 924	8.61	1
ČNS	535 740	13.85	23	177 595	9.74	7	43 968	3.08	2	10 025	3.76	0
KSČ	398 260	10.30	18	162 136	8.89	6	152 242	10.66	5	40 582	15.24	1
ČSL	255 877	6.62	11	321 936	17.66	13	36 548	2.56	1	8 979	3.37	0
DSDAP	387 060	10.01	17	114,877	6.30	4	4 824	0.34	0	–	–	0
HSĽS	962	0.02	0	20,406	1.12	1	403 683	28.27	18	–	–	0
DW	288 972	7.47	12	90 560	4.97	4	13 704	0.96	0	3 218	1.21	0
ČND	200 995	5.20	10	56 198	3.08	2	53 745	3.76	2	48 609	18.25	1
DCHS	221 945	5.74	8	126 121	6.92	6	–	–	0	–		0
ČSŽOSS	176 188	4.56	9	77 539	4.25	2	30 134	2.11	1	7 348	2.76	0
OKS	–	–	0	–	–	0	226 917	15.89	8	30 455	11.44	1
DNS	136 384	3.53	6	67 726	3.72	2	–	–	0	–	–	0
DN	124 255	3.21	4	64 932	3.56	3	–	–	0	–	–	0
PŽ	13 699	0.35	1	40 410	2.22	2	33 679	2.36	1	16 768	6.30	0
lig	60 837	1.57	3	8 203	0.45	0	1 810	0.13	0	–	–	0
OKI	–	–	0	–	–	0	6 901	0.48	0	–	–	0
VNSČMaS	6 672	0.17	0	–	–	0	–	–	0	–	–	0
JSĽS	–	–	0	–	–	0	5 395	0.38	0	–	–	0
Spolu	3 919 960	100	169	1 843 716	100	70	1 457 268	100	54	274 059	100	7

Výsledky volieb do Senátu na celoštátnej úrovni

Strana	Hlasy	%	Získané mandáty spolu
RSZML	978 291	15,17	24
ČSSD	841 331	13,04	20
ČNS	666 607	10,33	16
KSČ	644 896	10,00	15
ČSL	559 700	8,68	13
DSDAP	446 940	6,93	11
HSĽS	377 498	5,85	9
DW	359 002	5,57	9
ČND	325 023	5,04	8
DCHS	313 544	4,86	8
ČSŽOSS	274 085	4,25	6
OKS	233 772	3,62	6
DNS	171 181	2,65	4
DN	166 718	2,59	0
lig	51 617	0,80	1
PŽ	27 823	0,43	0
OKI	6 691	0,10	0
JSĽS	5 782	0,09	0
Spolu	6 450 501	100,00	150
Zdroj[3]

Zo 150 zvolených senátorov bolo 146 mužov a 4 ženy. 111 senátorov už zasadalo buď v hornej alebo dolnej komore Národného zhromaždenia, dokonca 21 z nich zasadalo ešte v zákonodarných orgánoch Rakúsko-Uhorska. Z národnostného hľadiska bolo najviac Čechov, 82 (54,67 %). Nasledovali nemeckí senátori, ktorých bolo 35 (23,33 %) a 25 slovenských senátorov (16,67 %). V senáte bolo aj 6 Maďarov (4 %) a 2 Rusíni (1,33 %). Z profesijného hľadiska bolo medzi senátormi najčastejšie povolanie roľník, resp. statkár (25). Nasledovali 15 redaktori, 12 súkromní úradníci, 11 tajomníci, 10 advokáti, 8 štátni úradníci a 8 robotníci. Najstarším zvoleným senátorom bol český agrárnik Jan Rozkošný, ktorý mal v čase volieb 74 rokov. Najmladším senátorom bol maďarský kresťanský socialista Rudolf Böhm (45 rokov).^[4]

Rozdelenie mandátov vo volebných krajoch

Strana	Získané mandáty v jednotlivých volebných krajoch
	Čechy					Morava- Sliezsko		Slovensko				Podkarpatská Rus
	I.	II.	III.	IV.	V.	VI.	VII.	VIII.	IX.	X.	XI.	XII.
	Praha	HradecKrálové	MladáBoleslav	Louny	Plzeň	Brno	Mor.Ostrava	Turč. Sv.Martin	Lipt. Sv. Mik.	Prešov	Nové Zámky	Užhorod
RSZML	5	3	2	1	2	2	2	1	2	1	2	1
ČSSD	4	2	1	1	3	2	3	1	1	1	1	0
ČNS	6	1	2	1	2	2	1	0	0	0	1	0
KSČ	3	1	1	1	2	1	2	1	1	0	1	1
ČSL	3	2	0	0	1	3	3	1	0	0	0	0
DSDAP	1	1	2	3	1	1	2	0	0	0	0	0
HSĽS	0	0	0	0	0	0	0	4	3	1	1	0
DW	0	1	2	2	2	1	1	0	0	0	0	0
ČND	3	0	1	0	1	1	0	0	0	0	1	1
DCHS	0	1	1	2	1	1	2	0	0	0	0	0
ČSŽOSS	2	1	0	0	0	1	1	1	0	0	0	0
OKS	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	5	1
DNS	0	0	1	1	0	0	2	0	0	0	0	0
DN	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0
lig	1	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0
PŽ	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0
OKI	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0
JSĽS	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0
Spolu	28	13	13	12	15	15	19	9	7	3	12	4

Pozri aj

Zoznam zvolených poslancov za Slovensko v parlamentných voľbách v roku 1929

Zoznam zvolených senátorov za Slovensko v parlamentných voľbách v roku 1929

Referencie

1. MOSNÝ, Peter. Dejiny štátu a práva na Slovensku. prvé. vyd. Košice : Aprilla, s.r.o., 2008. ISBN 978-80-89346-02-8. S. 199-200.
2. Poslanecká sněmovna ve 3. volebním období. Praha : Archiv Národního shromáždění, 1930. Dostupné online. S. 5. Archivované z originálu.
3. Senát ve III. volebním období. Praha : Archiv Národního shromáždění, 1930. S. 5.
4. Senát ve III. volebním období. Praha : Archiv Národního shromáždění, 1930. S. 34-39.