Viliam II. (Nemecko)

Viliam II. (* 27. január 1859, Berlín, Prusko – † 4. jún 1941, Doorn, Holandsko) bol posledný (v poradí 3.) nemecký cisár a posledný pruský kráľ, vládol od 15. júna 1888 do 9. novembra 1918.

Viliam II.
nemecký cisár
Narodenie	27. január 1859 Berlín, Prusko
Úmrtie	4. jún 1941 (82 rokov) Doorn, Holandsko
Podpis
Odkazy
Projekt Gutenberg	Viliam II. (plné texty diel autora)
Commons	Viliam II.
Biografický portál

Bol najstarším dieťaťom nemeckého cisára a pruského kráľa Fridricha III. z rodu Hohenzollern a princeznej Viktórie Sasko-cobursko-gothajskej, dcéry britskej kráľovnej Viktórie a jej manžela, princa Alberta Sasko-cobursko-gothajského.

Vláda

Viliam II. bol zástancom imperiálnej a nacionalistickej politiky. Po prepustení kancelára Otta von Bismarcka roku 1890 viedol nemeckú politiku v duchu militarizmu, neskôr bol označený za jedného z hlavných vinníkov 1. svetovej vojny.

Veľmi dobre si rozumel s Františkom Ferdinandom d´Este, po smrti korunného princa Rudolfa následníkom rakúskeho cisára Františka Jozefa I., svojho strýka. K jeho manželke Žofii Chotkovej sa správal ako k budúcej cisárovnej, čo bolo vzhľadom na ich morganatické manželstvo veľmi výnimočné. Ich smrť pri atentáte v Sarajeve ho veľmi pobúrila ako priateľa i ako panovníka, a preto naliehal na Františka Jozefa I., aby vyhlásil Srbsku vojnu.

Hoci bol bratancom britského kráľa a ruskej cárovnej (v spoločnosti budúceho britského kráľa i ruského cára strávil niekoľko pekných prázdnin u starej mamy, kráľovnej Viktórie), neprekážalo mu, že budú stáť na opačných stranách vojnového konfliktu. Svojho britského bratanca a jeho krajinu nemal v láske a neustále s nimi súperil, i keď ich spoločnú starú matku, britskú kráľovnú Viktóriu, mal veľmi rád.

Čl. 227 Versaillskej zmluvy obsahoval verejnú žalobu na Viliama II. pre „najhrubšie porušenie zásad medzinárodnej mravnosti a posvätnej autority zmlúv“. Cisára mal súdiť zvláštny medzinárodný tribunál, ale uchýlil sa do holandského exilu. Ani tam neprestal byť nemeckým nacionalistom a tesne pred smrťou sa tešil z Hitlerovho víťazstva nad Francúzskom.

Potomkovia

V roku 1881 sa oženil princeznou Augustou Viktóriou Šlezvicko-holštajnskou (* 1858 – † 1921) a mali sedem detí:

• Viliam, nemecký korunný princ (* 1882 – †1951) ∞ 1905 vojvodkyňa Cecília Mecklenbursko-Schwerinská(* 1886 – † 1954)
• Princ Eitel Pruský (* 1883 – † 1942) ∞ 1906 – 1926 Žofia Šarlota Oldenburská (* 1879 – † 1964)
• Princ Adalbert Pruský(* 1884 – † 1948) ∞ 1914 princezná Adelaida Sasko-Meiningenská (* 1891 – † 1971 )
• Princ August Viliam (* 1887 – † 1949) ∞ 1908 –  1920 princezná Alexandra Šlezvicko-holštajnská(* 1887 – † 1957)
• Princ Oskar Karol Pruský(* 1888 – † 1958) ∞ 1914 Grófka Ina Mária Bassewitz (* 1888 – † 1973) (morganatická manželka)
• Princ Joachim Pruský (* 1890 – † 1920, samovražda) ∞ 1916 Princezá Mária Augusta Anhaltská(* 1898 – †1983)
• Viktória Lujza Pruská (* 1892 – † 1980) ∞ 1913 vojvoda Ernest August Brunšvicko-Lüneburský(* 1887 – † 1953)

V roku 1922 sa Fridrichovou druhou manželkou stala vdova, princezná Hermína von Schönaich-Carolath, rodená princezná Reuß (* 1887 – † 1947).

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vilém II. Pruský na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).