Veselá vdova
From Wikipedia, the free encyclopedia
Veselá vdova (Die lustige Witwe) je opereta v troch dejstvách, ktorú zložil Franz Lehár a stala sa jeho najslávnejším a dodnes najviac hraným dielom. Kladie obrovský dôraz na ľudské vášne a Lehár v ňom prvýkrát naplno rozvinul svoje schopnosti v ich hudobnom vyjadrovaní, ako aj v inštrumentácii.
Premiéra sa konala 30. decembra 1905, v divadle Theater an der Wien, Viedeň. Libreto v nemeckom jazyku napísali Victor Léon a Leo Stein. Libreto pochádza z nemeckého originálu "Atašé" od Henriho Meilhaca (ktorý sa preslávil ako Offenbachov libretista). Leo Stein a Victor León libreto prerobili a ponúkli R. Heubergerovi. Neboli však spokojní s jeho hudbou, tak ho ponúkli Lehárovi. Ani Lehárova hudba ich príliš nenadchla a rovnako ani riaditeľa v Theater an der Wien, Viliama Karczaga. Ten neveril, že opereta sa dlho udrží na programe a preto povolil len málo dní pre skúšky. Herci divadla sa postavili na stranu Lehára a boli ochotní skúšať aj cez noc. Tak sa podarilo operetu do premiéry dobre naštudovať. Ako prvý spoznal kvalitu diela Ludwig Karpath.
Premiéra sa nejavila ako prevratný úspech. Nálady obecenstva sa však čoskoro zmenili a opereta dosiahla takmer 20000 predstavení len počas nesledujúcich 5 rokov.
Predstavenia boli zo začiatku poznačené protestami černohorcov proti svojmu "zosmiešňovaniu" v operete. Miništátik, ktorý sa v pôvodnom diele Meilhaca volal "Marsovia" bol totiž premenovaný na "Pontevedro" (Podľa podobnosti s "Montenegro", t. j. Čierna Hora). Takisto mená postáv aj hudba miestami poukazuje na súvislosť s Čiernou Horou. Napriek tomu si opereta prebojovala cestu k srdciam publika. Po dvoch mesiacoch mala premiéru v Hamburgu a odtiaľ vyštartovala na svoj úspech do celého sveta.