Veľký Radzim
hora v Revúckej vrchovine From Wikipedia, the free encyclopedia
Veľký Radzim (990,5 m n. m.[1]) je najvyšší vrch v Revúckej vrchovine[2] na Slovensku.
| Veľký Radzim | |
| vrch | |
 | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Košický kraj |
| Okres | Rožňava |
| Obce | Vyšná Slaná, Brdárka |
| Pohorie | Revúcka vrchovina |
| Podcelok | Dobšinské predhorie |
| Povodie | Slaná |
| Nadmorská výška | 990,5 m n. m. |
| Súradnice | 48°46′38″S 20°20′21″V |
| Geologické zloženie | vápenec |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  z Brdárky |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vrch leží v najsevernejšej časti vrchoviny, v geomorfologickom podcelku Dobšinské predhorie.[3] Nachádza sa vo východnej časti výrazného masívu, ktorý vystupuje južne nad údolím Slanej, v severnej časti rožňavského okresu. Severná časť masívu patrí do katastra obce Vyšná Slaná, južné svahy zasahujú na územie obce Brdárka.[4]
Vrch je súčasťou horského masívu, ktorý sa vypína južne od údolia Slanej. Plošne neveľký, no výrazný masív má v západnej časti nepatrne nižší vrchol, nazvaný Malý Radzim (961 m n. m.). Západným smerom hrebeň pokračuje cez Príslop (1 161 m n. m.) na mohutnú Stolicu (1 476 m n. m.), juhovýchodne pokračuje na Bučinu (857 m n. m.). Severne sa nachádza Buchvald (1 293 m n. m.), Skálie (1 076 m n. m.), Vincovka (879 m n. m.), Čierna hora (1 152 m n. m.) a Dobšinský kopec (974 m n. m.), východne Babiná (1 278 m n. m.), Stromiš (1 192 m n. m.), Biela skala (897 m n. m.), Spúšťadlo (860 m n. m.) a Bučina (857 m n. m.), južne Turecká (953 m n. m.), Ždiar (790 m n. m.), Hrádok (809 m n. m.), Magura (883 m n. m.), Hriadky (756 m n. m.) a Ostrý vrch (870 m n. m.) a západne Kohút (1 409 m n. m.), Príslop (1 161 m n. m.), Malý Radzim (961 m n. m.), Kilhov (854 m n. m.), Stolica (1 476 m n. m.) a Kyprov (1 391 m n. m.).[5] Masív patrí do povodia rieky Slaná, ktorá tečie severným úpätím, južné svahy odvodňuje Brdárka do Štítnika. Na vrchol vedie značený turistický chodník.[2]Vrcholová časť je rovnako ako prevažná väčšina vrchu zalesnená.
Masív vrchu tvoria hlavne sivé gutensteinské, v menšej miere svetlé steinalmské vápence tektonickej jednotky silicika. Samotný vrch tvorí príkrovovú trosku. Z južnej strany vystupujú pri úpätí metabazalty meliatika.[6][7]
Vďaka nadmorskej výške a okolitému terénu ponúkajú odlesnené časti obmedzené, no ďaleké výhľady. Z vhodných lokalít je mimo okolitých vrchov dobre pozorovateľných viacero cezhraničných maďarských vrchov, dominujú však najmä okolité vrchy Stolických a Volovských vrchov. Pri vhodných podmienkach je pozorovateľná Kráľova hoľa i Vysoké Tatry.[8]
Cez sedlo Hora vedie na Vdovčíkovo kreslo žlto značkovaná turistická trasa z Brdárky i Vlachova. Na vrchol nevedie žiadna značená trasa a výstup je tak možný neznačenými chodníkmi i z Vyšnej Slanej.[2]
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
