![cover image](https://wikiwandv2-19431.kxcdn.com/_next/image?url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/d/dc/Warszawa_Powstanie_1944-08-04.jpg/640px-Warszawa_Powstanie_1944-08-04.jpg&w=640&q=50)
Varšavské povstanie
From Wikipedia, the free encyclopedia
Varšavské povstanie bolo ozbrojené povstanie zorganizované poľskou povstaleckou organizáciou Armia Krajowa v okupovanej Varšave. Prepuklo 1. augusta 1944 a jeho účelom bolo oslobodiť Varšavu pokiaľ možno ešte pred príchodom Červenej armády a pomocou existujúcej a fungujúcej legitímnej štátnej správy tak znemožniť ustanovenie komunistickej vlády orientovanej na Stalina. Bolo súčasťou poslednej fázy Akcie Búrka (Akcja Burza), ktorá zahrnovala povstanie naprieč celým Poľskom.
Varšavské povstanie | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Súčasť druhej svetovej vojny | |||||||
![]() Pozície Armie Krajowej vyznačené červenou farbou po 4. dni bojov (4. augusta 1944) | |||||||
| |||||||
Protivníci | |||||||
![]() |
![]() | ||||||
Velitelia | |||||||
Tadeusz Komorowski Antoni Chruściel Tadeuz Pelczyński |
Erich von dem Bach-Zelewski Reiner Stahel Nikolaus von Vormann Paul Otto Geibel Heinz Reinefarth Bronislav Kaminski Petro Diačenko | ||||||
Sila | |||||||
50 000 povstalcov | 50 000 vojakov | ||||||
Straty | |||||||
15 200 mŕtvych 7 000 nezvestných 5 000 zranených 20 000 zajatých 200 000 mŕtvych civilistov |
17 000 mŕtvych 6 000 nezvestných 9 000 zranených 740 tankov a vozidiel 22 diel 1 lietadlo | ||||||
Povstanie nemalo nádej na dlhodobý úspešný boj bez pomoci zvonka, pretože povstalecké sily nemali dosť ľudí ani vybavenie. Navyše sa okupačné sily dozvedeli o povstaní asi hodinu pred jeho začiatkom a zavčas tak stihli zorganizovať svoje jednotky do pohotovosti a zabezpečili niektoré kľúčové miesta, takže sa nepodarilo ovládnuť celú predpokladanú oblasť ani získať všetok predpokladaný materiál. Keď Červená armáda zastavila svoj postup a dlho odmietala povstalcom pomoc s výnimkou zbraní a munície, bolo rozhodnuté. Povstanie bolo rozdrvené a utopené v krvi.
Heinrich Himmler nariadil na začiatku povstania zničiť mesto a vyhladiť jeho obyvateľstvo a tento rozkaz bol vzorne plnený. Nemecké jednotky od začiatku masovo vraždili vojnových zajatcov i nezúčastnených civilistov. Ušetrené nezostali ani ošetrovateľky či novorodenci. Takýto prístup však nútil povstalcov bojovať až do úplného konca, čo len zvyšovalo húževnatosť a odpor poľskej obrany. Povstalci pritom spôsobovali nemeckej strane ťažké straty, miestni nemeckí velitelia preto tento tvrdý postoj nakoniec revidovali. 2. októbra bol vyhlásený mier, 3. októbra o 5:00 vstúpila v platnosti kapitulácia povstalcov, sľubovaná s podmienkou, že sa s nimi ako vojnovými zajatcami bude zaobchádzať v súlade so Ženevskou konvenciou. Bezprostredne po kapitulácii bola dohoda (s miernym oneskoreným v niektorých oblastiach) rešpektovaná, neskôr však už len v niektorých prípadoch.
Dôsledky porážky povstania boli pre Poľsko katastrofálne. Bola pri ňom zdecimovaná elita poľského národa, resp. to, čo z nej zostalo po piatich rokoch nacistického a komunistického teroru. Vo Varšave celkom zomrelo 200 000 civilistov, cez 700 000 ich bolo vyhnaných z mesta, a to celé bolo zrovnané so zemou. Medzi mŕtvymi civilistami i povstalcami bolo značné zastúpenie mladých ľudí a inteligenciou, ktorý tvorili väčšinu príslušníkov povstaleckých jednotiek. Rozdrvenie povstania a zároveň znamenalo takmer úplné zničenie štruktúr Poľského podzemného štátu a Armie Krajowej. Tieto organizácie prestali byť konkurencieschopné nastupujúcej komunistickej moci.