Transsibírska magistrála
From Wikipedia, the free encyclopedia
Transsibírska magistrála, (rus. Транссибирская магистраль), skrátene Transsib (Транссиб) je najdlhšou stavbou sveta, najdlhším vlakovým spojením, najdlhšou nepretržitou železničnou traťou a hlavnou dopravnou tepnou Ruska. Má dĺžku 9 289 km z Moskvy do Vladivostoku[1] na pobreží Tichého oceánu. Stavba sa začala v máji 1891 v blízkosti Vladivostoku na príkaz ruského cára Mikuláša II. a bola ukončená v októbri 1916 vysvätením mosta cez Amur pri Chabarovsku. Len výstavba trvala 25 rokov a neskôr spolu s celkovou elektrifikáciu bola dokončená po 74 rokoch dňa 25. decembra 2002.
Každý druhý deň opúšťa legendárny „Vlak č. 2 (Rossija)“ Jaroslavľskú železničnú stanicu a po siedmich dňoch a 9 289 km končí vo Vladivostoku pri Japonskom mori. Na tejto najdlhšej železničnej trati sveta prechádza vlak pri kilometri 1 777 uprostred tajgy na mieste označenom obeliskom hranicu medzi Európou a Áziou. Trať prebieha 7 000 km zo západu na východ a 3 500 km zo severu na juh. Pretína prevažne tundru, tajgu a stepné oblasti.
Popri magistrále je 89 miest, medzi inými Moskva, Nižný Novgorod, Kirov, Perm, Jekaterinburg, Omsk, Novosibirsk, Krasnojarsk, Čita, Irkutsk, Chabarovsk a Vladivostok.
Transsibírska železnica pretína 16 veľkých riek: Volgu, Vjatku, Kamu, Tobol, Irtyš, Ob, Tom, Čulym, Jenisej, Oku, Selengu, Seju, Bureju, Amur, Chor a Ussuri.
Na Transsibírsku železnicu sa napája celý rad železničných dráh do Strednej Ázie (Nursultanu, Taškentu, Ašchabadu), do Číny a Mongolska (Ulanbátaru, Pekingu) a aj smerom na Bajkalsko-amurskú magistrálu.
- Dva vlaky v stanici na trase magistrále. Jeden pokračuje do Vladivostoku, druhý do Pekingu
- Pohľad z okna vlaku na vody Tichého oceánu severne od Vladivostoku
- Jedno z desiatok zastavení na trase Transsibírskej magistrály
- Železničná stanica v Belogorsku