From Wikipedia, the free encyclopedia
Tony Martin (* 23. apríl 1985, Cottbus, Východné Nemecko) je nemecký profesionálny cestný cyklista, ktorý preteká za holandský tím Jumbo-Visma. Martin je jedným z najlepších časovkárov súčasnej cyklistiky. Je 4-násobným majstrom sveta v tejto disciplíne a to z rokov 2011, 2012, 2013 a 2016. Taktiež získal striebornú medailu na Letných Olympijských Hrách 2012 v Lodýne, kde ho porazil proti chronometru len domáci cyklista Bradley Wiggins. Tony Martin nechýbal ani pri jednom z troch víťazstiev tímu Etixx Quick-Step v tímovej časovke na majstrovstvách sveta 2012, 2013 a 2016. Na Grand Tour dokázal zvíťaziť v 5 individuálnych časovkách, z čoho až 3x vyhral na Tour de France (2011, 2013 a 2014). V rokoch 2011 a 2014 si rovnako počínal na španielskej Vuelte. Okrem časovkárskych vavrínov dokazoval svoje vrchárske kvality víťazstvami na etapových pretekoch ako Eneco Tour v roku 2010, Paris-Nice 2011, či prvé 2 ročníky Tour of Beijing.
 | |||
| Osobné informácie | |||
|---|---|---|---|
| Celé meno | Tony Hans-Joachim Martin | ||
| Prezývka | Panzerwagen | ||
| Narodenie | 23. apríl 1985 (39 rokov) Cottbus, Východné Nemecko | ||
| Výška | 186 cm | ||
| Váha | 75 kg | ||
| Informácie o tíme | |||
| Momentálny tím | Jumbo-Visma | ||
| Funkcia | cestný cyklista | ||
| Typ cyklistu | špecialista na časovky, domestik, vrchár | ||
| Profesionálne tímy | |||
| 2008-2011 2012-2016 2017-2018 2019- |
HTC-Highroad Etixx Quick-Step Katusha-Alpecin Jumbo-Visma | ||
| Posledná aktualizácia: 6.5.2019 | |||
Tony sa narodil v Cottbuse vo Východnom Nemecku. Martin aj s celou jeho rodinou ušli z Východného Nemecka tesne pred pádom Berlínskeho múru a komunistického východného bloku. Neskôr sa však vrátil, aby študoval v športovej škole v meste Erfurt.
V roku 2009 vyhral Martin časovky na Critérium International, ako aj na Bayern-Rundfahrt. Už vtedy sa ukázal ako skvelý vrchár na náročných týždňových podujatiach. Zvíťazil vo vrchárskej klasifikácii na Paris-Nice a Tour de Suisse. Vo Švajčiarsku skončil celkovo druhý a vyhral aj 1 etapu. Takýto profi štart v kalendári World Tour nezažili ani najväčšie mená súčasnej cyklistiky. Zviditeľnil sa aj na svojej prvej Tour, kedy nosil biely dres pre najlepšieho jazdca do 25 rokov od 3. do 14. etapy. Tiež bol vyhlásený za najagresívnejšieho cyklistu 20. etapy, v ktorej sa umiestnil ako druhý na Mont Ventoux. Nestratil sa ani na svojich prvých majstrovstvách sveta. V časovke elite získal bronzovú medailu, a tak úspešne ukončil svoju prvú profesionálnu sezónu.
Na konci dekády sa umiestňoval Martin prevažne v časovkách. Vyhral svoj prvý národný titul, ako aj etapy na Tour of California, či Tour de Suisse. Opäť sa objavil aj na najslávnejších cyklistických pretekoch, kde skončil v oboch časovkách, teda v prológu a 19. etape na skvelom 2. mieste. Taktiež sa opäť predstavil v 3 etapách ako líder súťaže jazdcov do 25 rokov. Po Tour sa zúčastnil aj holandsko-belgickej týždňovky Eneco Tour, ktorú aj celkovo vyhral. V súťaži vyhral aj klasifikáciu mladých cyklistov a 7. etapu, ktorá bola, samozrejme, individuálnou časovkou. Svoj bronzový úspech z majstrovstiev sveta v cestnej cyklistike v individuálnej časovke zopakoval aj v tomto roku.
Začiatok sezóny 2011 patril Martinovým vrchárskym schopnostiam. Celkovo zvíťazil v jarných etapových pretekoch Volta ao Algarve v Portugalsku a Paris-Nice vo Francúzsku. V oboch týždňovkách uspel v individuálnych časovkách. Na Tour de Romandie skončil druhý a vyhral aj jazdu proti chronometru v príprave na Tour počas Critérium du Dauphiné. Ani v tretej profesionálnej sezóne nezahodili jeho talent a nominovali ho na Tour de France. Vedenie tímu podstúpilo správny krok, pretože Nemec zvíťazil prvýkrát na Grand Tour, a to v 20. etape, ktorou bola, pochopiteľne, časovka. Zúčastnil sa aj španielskej Vuelty a ani odtiaľ neodišiel na prázdno. V 10. etape bol najrýchlejším cyklistom proti času. Okrem bohato uznávaného titulu víťaznej etapy na TdF vybojoval Tony Martin v septembri ešte väčší úspech. Na majstrovstvách sveta v dánskom Kodani vyhral individuálnu časovku a začalo sa hovoriť o novom Fabianovi Cancellarovi. Ešte na konci sezóny zvíťazil v otváracej inauguračnej časovke na preteku Tour of Beijing. Týmto víťazstvom si získal dres pre lídra pretekov, ktorý nepustil až do konca, a tak sa stal víťazom tretej týždňovky v sezóne. Nakoľko bolo oznámené, že tím HTC-Highroad po sezóne 2011 zanikne, nemecký špecialista na časovky podpísal zmluvu s tímom Omega Pharma-Quick-Step na sezónu 2012.
Martin síce nedokázal obhájiť víťazstvo z vlaňajšej Volta ao Algarve, no so stratou menej než minúty skončil celkovo druhý. Nepodarilo sa mu vyhrať ani jednu etapu, no v záverečnej časovke skončil len za Bradleym Wigginsom z Veľkej Británie o menej než sekundu! V apríli Tony stratil vedomie po zrážke s autom, ktorú utrpel počas tréningu. Zdravotný stav cyklistu mu škrtol plány na celú jarnú časť sezóny. Vrátil sa už v máji na Tour of Belgium, kde uspel v časovke a preteky vyhral aj celkovo. Na Tour de France, ktorá začínala prológom v Belgicku chcel vždy nosiť žltý dres. Práve takýto špecialista na časovky by mal mať vždy v prológu veľkú šancu dosiahnuť svoj cieľ. Avšak technické problémy v podobe roztrhnutej reťaze ho prinútili vymeniť bicykel priamo na trati. V krátkej, len 6,4 kilometrovej časovke tak stratil šancu na víťazstvo, no napriek tomu finišoval s 36. najrýchlejším časom. Nasledujúci deň nešťastne spadol a zlomil si zápästie. Nemecký Panzerwagen odmietol napriek neprajnosti osudu odstúpiť z pretekov. Do tretice ho však zradili mechanické problémy v najbližšej časovke. Tak sa napokon rozhodol odstúpiť a doliečiť svoje zranenie. Vravelo sa o prvej neúspešnej sezóne pre Nemca. On však vedel, že bude na olympijských hrách excelovať. Jeho mimosúťažná príprava bola naozaj presvedčivá. Podarilo sa mu včas doliečiť a v Londýne získať striebro. Rýchlejším jazdcom bol len domáci reprezentant Bradley Wiggins. V septembri sa stal súčasťou 6-členného tímu Omega Pharma-Quick-Step na historicky prvej tímovej časovke na MS v cestnej cyklistike. V zložení Tom Boonen, Sylvain Chavanel, Tony Martin, Niki Terpstra, Kristof Vandewalle a Peter Velits boli najsilnejším tímom a v preteku zvíťazili. O 3 dni neskôr sa mu dokonca podarilo obhájiť titul v individuálnej časovke, v ktorej opäť porazil drsnú konkurenciu. Jediný Američan Taylor Phinney dokázal ako-tak siahať na zlato so stratou 5 sekúnd. Zvyšok zaostal o minimálne 100 sekúnd! Martinovi sa dokonca podarilo predbehnúť na trati aj pred ním štartujúceho Alberta Contadora! Nemec nevynechal ani posledné preteky World Tour v tejto sezóne. V Pekingu dokázal obhájiť svoje celkové prvenstvo z roku 2011. Aj keď sa v každej etape umiestnil pozoruhodne vysoko, celkovému titulu vďačil najmä za sólový únik z 2. etapy. Martin atakoval 25 km pred cieľom, dobehol únik a odtiaľ to dotiahol do konca s náskokom 45 sekúnd. V pretekoch s hromadným štartom tak zvíťazil prvýkrát od Tour de Suisse 2009.
Hneď na úvod sezóny, vo februári, vyhral Martin portugalské etapové preteky Volta ao Algarve. Dres pre lídra získal v poslednej 4. etape, ktorou bola časovka dlhá 34.8 km. Tony v nej dominoval. Druhý jazdec v časovke, Poliak Michal Kwiatkowski z rovnakého tímu zaostal o viac než minútu! V celkovom poradí za ním najtesnejšie zaostali práve Kwiatkowski a Lieuwe Westra z tímu Vacansoleil-DCM. Nešťastie na Tour de France ho sprevádzalo aj v tomto roku. Hneď v 1. etape bol zapletený do pádu a utrpel otras mozgu a pomliaždeninu ľavých pľúc. Oceľový Nemec sa dokázal zotaviť a už v 11. etape, ktorou bola časovka dominoval! S priemernou rýchlosťou 54.271 km/h odjazdil tretí najrýchlejší víťazný čas v časovke na Tour v dovtedajšej histórii!
O svojich neskutočných individuálnych kvalitách presvedčil aj v 6. etape na Vuelte, kde sa dostal sám do úniku a strávil v ňom 175 km s priemernou rýchlosťou 44,6 km/h! Dostihnutý bol doslova až v posledných metroch etapy. Po tejto Grand Tour sa presunul Martin do talianskeho regiónu Toskánska, kde sa pripravoval na blížiace sa majstrovstvá sveta. Hneď v prvý deň šampionátu nadviazal s tímom Quick-Step na vlaňajší triumf. Tím bol len o 81 stotín sekundy rýchlejší ako austrálsky celok Orica-GreenEDGE. V individuálnej časovke sa mu podarilo skompletizovať víťazný hetrik s náskokom 46 sekúnd nad druhým Britom Bradleym Wigginsom. Bronzovú priečku obsadil 4-násobný víťaz disciplíny Fabian Cancellara zo Švajčiarska. Mimo súťažného kalendára, Martin podstúpil operáciu v Hamburgu, aby sa definitívne zbavil následkov pádu z 1. etapy Tour de France 2012. Išlo o zle zrastenú zlomeninu zápästných kostičiek. Vedenie tímu oznámilo, že v príprave bude pokračovať, no do pretekov nebude zaradený, pokiaľ mu nebude odstránená bandáž.
1. júna sa stal tretíkrát v rade celkovým víťazom pretekov Okolo Belgicka a vytvoril tak nový rekord pretekov. Okrem neho dokázali viackrát po sebe vyhrať až 9 cyklisti. Neskôr Martin ovládol obe časovky na Tour de Suisse. Vďaka jeho schopnosti krátiť straty aj v kopcoch sa tak napokon umiestnil na celkovom 4. mieste. 13. júla 2014 vyhral Martin svoje prvé preteky s hromadným štartom na Tour de France, kedy bol v 155 kilometrovom úniku, pričom posledných 60 km tam bol sám. Takto si pripomenul legendárny atak z Vuelty 2013. Tento bol na rozdiel od predošlého úspešný. Čerešničkou na torte bol ešte triumf z časovky - 20. etapy. Zvíťazil nenapodobiteľným spôsobom, keďže najbližší cyklista stratil na neho až 1 minútu a 39 sekúnd. Najlepší časovkár sveta sa zúčastnil opäť dvoch Grand Tour a opäť nimi boli Tour a Vuelta a España. Na druhom menovanom podujatí dokázal vyhrať 1 časovku, a to v 10. deň. Záver sezóny nebol úspechmi porovnateľný s rokmi 2011 a 2012, no napriek tomu išlo o excelentné výsledky z majstrovstiev sveta. S tímovými kolegami získali v časovke družstiev bronz, zatiaľčo Martin si pripísal ešte striebro z individuálnej časovky. V španielskej Ponferrade nestačil na britského cyklistu Wigginsa. Ten mu napriek neaerodynamicky vybavenému dresu (dvojdielny určený na preteky s hromadným štartom, s krátkymi rukávmi a bez rukavíc) nadelil 26 sekúnd.
.JPG)
Tradičný Tonyho program sezóny sa nemenil ani v roku 2015. Začínal na Volta ao Algarve a začal úspešne. Etapový vavrín získal v časovke. Druhé víťazstvo zaznamenal v máji na pretekoch Tour de Romandie, kde unikol slovinskému esu Simonovi Špilakovi o 11 sekúnd v zapršaných uliciach mesta Lausanne. Na konci júni obhájil titul národného šampióna v časovke. Na Tour de France sa mu opäť dostalo vyloženej príležitosti obliecť sa do žltého. V úvodnej časovke v uliciach holandského Utrechtu bol však najrýchlejší Austrálčan z tímu BMC Racing Rohan Dennis. Tony Martin skončil druhý a opäť sa nemohol obliecť do vysnívaného žltého. Prekliatie maillot jaune ho však prenasledovalo aj v 2. etape. V silných bočných vetroch sa pelotón rozdelil a Dennis ostal v zadnej časti. Situácia vyznievala v prospech nemeckého časovkára, no v šprinte zlyhal jeho kolega Cavendish, ktorého obehol Cancellara a skončil tretí. To mu zaručilo časový bonus 4 sekúnd, a to zas znamenalo, že novým lídrom sa stal práve spomínaný Švajčiar. Ani v 3. etape ho to neuveriteľné nešťastie neobišlo. Po tom, čo bol líder Cancellara zapletený do hrôzostrašného pádu sa rozhodol Christian Prudhomme preteky neutralizovať. Otrasený Švajčiar pokračoval v pretekoch no neuspel. Na záverečnom kopci, legendárnom Mur de Huy preslávenom pretekmi Valónsky šíp skončil vrchár Froome na 2. mieste. To mu zaručilo 6-sekundový časový bonus. Stal sa lídrom pretekov a Tonyho prekliatie na 2. priebežnom mieste bolo o strate 1 sekundy! Dňom, ktorý sa zapísal do jeho srdca bol 7. júl 2015, kedy konečne zlomil mocnú kliatbu. Po náročnom 3-kilometrovom ataku sa mohol tešiť z etapového triumfu a s 3-sekundovým náskokom v etape aj z priebežného líderstva. Asi najvýstižnejšie sa k tomu vyjadril jeho poľský tímový kolega Michal Kwiatkowski: ,,Potreboval to viac, než ktokoľvek iný." V spomínanej etape preťal pásku jazdiac na bicykli od Mattea Trentina, keďže mal už skôr mechanické problémy, ktoré sa už zdali byť neprekonateľným oponentom v jeho boji o žltý dres. Ich príčinou však bola nešetrná jazda na kockách, ktorých bolo v etape až 13 kilometrov. Žltý dres a meno Tony Martin nesie so sebou dvakrát viac nešťastia. Ani túto sezónu sa na Tour nevyhol pádu. V 6. etape na záverečnom stúpaní v poslednom kilometri spadol ramenom na zem a zlomil si kľučnú kosť. Do cieľa ho heroicky potlačili 4 spolujazdci z tímu nehľadiac na svoje možnosti uspieť. Tony bol však nútený odstúpiť bezprostredne po pretekoch a podstúpil aj operáciu. O mesiac neskôr už bol späť naladený do pretekárskeho kalendára. Vrátil sa naozaj štýlovo. Aj keď sa mu nevydarila časovka, celkovo porazil svojich najvážnejších súperov a zvíťazil na Tour du Poitou-Charentes. Boli to jeho prvé víťazné etapové preteky v roku. V závere sezóny tím Etixx Quick-Step opäť nedokázal poraziť všetky ostatné tímy v tímovej časovke na majstrovstvách sveta. Dominovali BMC Racing s náskokom 11 sekúnd, no medaila Martina neobišla. Z amerického Richmondu si doviezol domov striebro z tejto disciplíny. Tony však sklamal v individuálnej časovke. Aj keď išlo stále o excelentný výsledok, bolo zrejmé, že jeho časovkársky talent začal upadať. Bol až 7. najrýchlejším individuálom. Išlo o jeho najhorší výsledok v časovke na MS od roku 2008, kedy sa umiestnil rovnako.
Prvý najvýraznejší úspech novej sezóny zaznamenal Tony Martin v marci na Three Days of De Panne. V úvodný deň nazbieral v úniku zopár bonifikačných sekúnd a napriek dojazdu v hlavnom poli bol celkovo priebežne v top 10. Udržal sa tam aj v druhý deň, aj po etape 3a. Napokon mu o menej než sekundu ušlo víťazstvo v časovke, teda v etape 3b a celkovo poskočil na konečné 4. miesto. Na národnom šampionáte sa už tradične tešil zo zlatej medaily v časovke a úspech ho neobišiel ani na Tour de France. Zviditeľnil sa totiž v úniku 16. etapy a bol vyhlásený za najbojovnejšieho jazdca dňa. Na Okolo Británie vyhral etapu 7a, ktorá bola časovkou. Porazil v nej veľké mená ako Dennis, Dumoulin, Cummings, Gallopin, Gorka Izaguirre, Dowsett, Roche či Mullen. V časovkárskej elite sa teda nestratil a stal sa jedným z najvážnejších favoritov na zisk titulu majstra sveta. V októbrovom podujatí v katarskej Dohe sa mu konečne darilo ako si to predstavoval. S tímom Etixx-Quick-Step získal už tretie zlato v tímovej časovke a rovnako si počínal aj v individuálnej časovke. V tej porazil najbližšieho súpera o 45 sekúnd.
Prvú sezónu v novom tíme začal na Pyrenejskom polostrove. V španielske Valencii zvíťazil po individuálnom ataku v 2. etape. Na Tour of Belgium sa mu už nepodarilo opäť ovládnuť celkové poradie, no viedol si veľmi dobre. V 2. etape bol ôsmy, čím sa predral aj na celkové 8. miesto a v časovke o deň neskôr skončil druhý. Celkovo bol tak druhý. Aj vo 4. etape finišoval medzi najlepšími, no celkovo spadol na bronzovú priečku. V posledný deň súťaže nosil modrý dres pre lídra bodovacej súťaže, no ten v menovanej etape stratil. Odniesol si tak celkové 3. miesto. Na konci júna už šiesty rok po sebe dominoval medzi Nemcami v individuálnej časovke. Aj tento rok sa stal súčasťou tímu na pretekoch Okolo Británie. Ani v tomto tíme mu nechýbala vrchárska podpora skúsených domestikov, čo ho viedlo k ďalším úspechom. Najprv zažiaril v 5. etape proti chronometru, kde odjazdil šiesty najrýchlejší čas. Keďže úradoval v listine 10 najlepších, stal sa jednoznačným stredobodom svojho tímu v nadchádzajúcich zvlnených etapách. Aj keď splnil pokyny tímu regulovať svoje umiestenenie, nedočkal sa výraznejšieho úspechu, no napokon si z Británie odniesol účasť v top 10. Na majstrovstvách sveta zaznamenal v individuálnej časovke dovtedy svoj najhorší výsledok. Drsne zvlnený profil trate nie je jeho šálkou kávy, no predsa úradoval na 9. priečke.
V tejto sezóne sa presadil len v 2 pretekoch, a to na nemeckom šampionáte, kde si zopakoval rutinu víťazstva v časovke a v rovnakej disciplíne na majstrovstvách sveta, kde obsadil 7. miesto. Aj to ho viedlo k rozhodnutiu opustiť tím, v ktorom sa dlho nezdržal, no zmluvu s ním podpísal iný tím z okruhu World Tour - Jumbo-Visma.
Na úvod sezóny bol členom víťazného tímu v časovke na UAE Tour. V poslednom júnovom týždni dokázal už deviatykrát zvíťaziť v individuálnej časovke na nemeckom šampionáte. Taktiež vedenie tímu oznámilo jeho definitívnu účasť na 106. ročníku Tour de France. S tímom Jumbo-Visma zvíťazil v tímovej časovke. V 17. etape bol však po strkanici s Lukom Roweom diskvalifikovaný. Rovnako tak aj spomínaný Brit. Po taktickej jazde sa dostali jazdci do konfliktu po tom, čo Martin blokoval cestu Britovi. Ten mu to zas oplácal fyzickými údermi a nátlakom na Nemca zboku počas rýchlej jazdy. Ešte počas posledných 10 km si to vyjasnili a po etape si potriasli rukami. Jury ale takéto správanie neakceptovala a okrem diskvalifikácie z pretekov im udelila aj peňažné pokuty v hodnote 1000 švajčiarskych frankov. Cyklisti sa v spoločnom videu ospravedlnili vzájomne, tímom a priaznivcom cyklistiky.
DNF – nedokončil TBA - ešte sa nekonalo
| Podujatie | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 | 2015 | 2016 | 2017 | 2018 | 2019 |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
 Olympijské Hry |
- | Nekonalo sa | 2 | Nekonalo sa | 12 | Nekonalo sa | ||||||
 Majstrovstvá sveta |
7 | 3 | 3 | 1 | 1 | 1 | 2 | 7 | 1 | 9 | 7 | TBA |
 Majstrovstvá Nemecka |
3 | 2 | 1 | 2 | 1 | 1 | 1 | 1 | 1 | 1 | 1 | 1 |
DNF – nedokončil TBA - ešte sa nekonalo
|
|
|
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tony Martin (cyklista)Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
