Telo (filozofia)

Telo je oživené, oduševnené teleso, ktoré sa vo filozofii, náboženstve atď. neraz exponuje v súvislosti (neraz v protiklade) s duchom alebo dušou. Konkrétne definície sa líšia.

Podľa Platóna je telo zložka človeka, ktorou človek prináleží vonkajšiemu svetu; väzenie duše, z ktorého duša sa stále túži vrátiť do čistého sveta ideí. Telo zaniká v čase. Cieľom tela je to, čo je zmyslové. Telo podlieha pôsobeniu nestáleho javového sveta.

V stredoveku bolo telo odporným odevom duše (Gregor Veľký), príčina nerestí a zla. V 13. storočí sa postupne oslobodzuje a uplatňuje sa v lekárstve (anatómia), hygiene (kúpele) a v umení (akty). Pre feudálnu triedu vždy znamenalo nástroj fyzickej sily.

Z hľadiska fenomenológie telo vystupuje jednak ako telo-objekt (skúmaný biológiou, medicínou atď.), ktorý podlieha vonkajškovosti a vecnému mechanizmu, rovnako ako vlastné telo, ktoré je konštitutívnou súčasťou mojej osobnosti, v ktorej tvorí stred vzťahovania (referencie).

Podľa J. Miltona je telo viditeľný a zmyslový druh.

Podľa A. Schopenhauera je telo zvonkajštená vôľa. Ľudské telo – tak ako každá iná vec vo vesmíre – je materiálny predmet.

Pozri aj

• telo (joga)
• astrálne telo

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.