Teória záhaľčivej triedy
From Wikipedia, the free encyclopedia
Teória záhaľčivej triedy je sociologická teória od amerického sociológa a ekonóma Thorsteina Veblena. Teóriu sformuloval v rovnomennej knihe v roku 1899 (ang. The Theory of the Leisure Class), ktorá pojednáva o kritike spoločnosti založenej iba na majetkovom súťažení.
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Kniha Teória záhaľčivej triedy patrí k najslávnejším prácam tzv. kritickej sociológie, v ktorej Veblen kritizuje okázalú spotrebu (conspicuous consumption) v súvislosti so spoločenskou triedou a konzumizmom, odvodených zo spoločenského rozvrstvenia ľudí a deľby práce, ktoré sú sociálne inštitúcie feudálneho obdobia a tie pokračovali rovnako v modernej ére.
Podľa Veblena má človek vrodený tzv. pracovný inštinkt[1], ktorá vedie človeka k pozitívnemu postoju k produkcií, k užitočnej práci a k všetkému, čo mu skutočne slúži, zjednodušene, má vrodenú túžbu k užitočnosti. Správanie záhaľčivej triedy je v priamom rozpore s autorovým presvedčením, čo je dôvodom na jeho kritiku. O určitom pracovnom inštinkte sa stretávame práve u nižších tried, ktorých obvyklým prostriedkom získavania statkov je pracovitosť, produktívna práca a šetrnosť (prostá spotreba)[2].
V novodobej anonymnej spoločnosti je okázalá záhaľka (conspicuous leisure) vytlačovaná okázalou spotrebou. Oba tieto typy sú založené na mrhaní materiálnymi hodnotami, ale výstredná útrata ako prostriedok dosvedčenia výšky bohatstva prevyšuje neproduktívne trávenie času.
Kritika konzumizmu sa objavila už v dobe ekonóma a filozofa Karla Marxa. Je zrejmé, že Veblen z hľadiska prístupu k spoločnosti bol ovplyvnený práve ním. Marx má hlavný podiel na spopularizovaní pojmu trieda. Tento pojem ale nebol v ekonomickej, filozofickej a sociologickej terminológii novinkou[3].