From Wikipedia, the free encyclopedia
Tünel, oficiálne linka F2 Karaköy – Beyoğlu je krátka linka metra v Istanbule, v Turecku. Ide o historickú podzemnú lanovú dráhu pohybujúcu sa na gumených kolesách. Má iba dve stanice a dlhá je celkom 573 m. Tunel je druhým najstarším systémom podzemnej dráhy na svete po londýnskom metre (1863) a zároveň najstaršou stále fungujúcou podzemnou lanovou dráhou v kontinentálnej Európe.
Tünel pozostáva z murovaného tunelu 554,8 m dlhého, 6,7 m širokého a 4,9 m vysokého. Na každom konci má jednu stanicu, pričom horná je o 61,55 m vyššie položená ako tá spodná. Sklon tunela sa mení podľa vzdialenosti od spodnej stanice od 2 do 15 percent. Pôvodne bol postavený ako dvojkoľajný,[1] po zmodernizovaní má jednu koľaj s Abtovou výhybňou uprostred, kde sa vozne míňajú.
V roku 2007 bola uvedená do prevádzky ďalšia generácia vozidiel s maximálnou kapacitou 170 cestujúcich. Cestovná rýchlosť je 25 km/h. Jazda medzi stanicami trvá minútu a pol, na vlak sa čaká dve minúty.
Aj dnes je Tünel využívaný, nie však toľko ako predtým; pohodlnejšie je teraz cestovanie autobusmi alebo moderným metrom. Linku využíva približne 5,4 milióna cestujúcich ročne.
Dráhu vyprojektoval francúzsky inžinier Henri Gavand v roku 1867; o dva roky neskôr, 6. novembra 1869 dostal povolenie od samotného Sultána Abdula Azíza. Po zabezpečení financovania stavby sa začalo 30. júna 1871 kopať; o tri roky, 5. mája 1874 boli stavebné práce ukončené.[2]
Tunel bol slávnostne otvorený pre verejnosť 18. januára 1875[2] na zabezpečenie lepšieho spojenia medzi istanbulskými štvrťami Pera a Galata, ktoré sa nachádzajú na sever od Zlatého rohu. Mnoho ľudí predtým pracovalo práve vo štvrti Galata a žilo na kopci v Pera. So svojím prevýšením okolo 60 m im skrátil namáhavú chôdzu. Stanice Galata a Pera boli premenované a v súčasnosti dolná stanica nesie názov Karaköy a horná Beyoğlu.
Linka bola v roku 1971 elektrifikovaná a zároveň boli nahradené drevené dvojvozové súpravy za nové vozidlá kovovej konštrukcie premávajúce na gumených kolesách po betónovom povrchu.[3]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
