![cover image](https://wikiwandv2-19431.kxcdn.com/_next/image?url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/a/a2/Monoceros_constellation_map.png/640px-Monoceros_constellation_map.png&w=640&q=50)
Jednorožec (súhvezdie)
From Wikipedia, the free encyclopedia
Jednorožec je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. Zaviedol ho Jakob Bartsch v roku 1624 v diele Usus Astronomicus Planisphaerii Stellati. Z územia Slovenska ho možno pozorovať v zimnom oddobí.
Rýchle fakty Latinský názov, Skratka ...
Jednorožec | |
![]() | |
Latinský názov | Monoceros |
---|---|
Skratka | Mon |
Genitív | Monocerotis |
Symbolické vyjadrenie | jednorožec |
Rektascenzia | 6h |
Deklinácia | 0° |
Plocha | 482 štvorcových stupňov Poradie: 35 |
Počet hviezd (magnitúda < 3) | 0 |
Najjasnejšia hviezda | α Mon (Zdanl. magnitúda 3,94) |
Meteorický roj | |
Susedné súhvezdia | |
Viditeľné na zemepisnej šírke +80° a −80° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Február | |
Zavrieť
Vznik súhvezdia Jednorožec neopisuje nijaká báj, pretože je to novodobé súhvezdie. Pozostáva len zo slabých hviezd. Je pomenované po legendárnom zvierati, ktoré je výtvorom ľudskej fantázie. Malo mať telo koňa a uprostred čela dlhý roh, malo byť veľmi rýchle a veľmi nebezpečné. Nikto ho nikdy nevidel, ale asi na základe mýtov o jeho rýchlosti a nebezpečnosti sa v stredovekých lekárňach za veľké peniaze predával „roh jednorožca“, z ktorého bol podľa mastičkárov veľmi účinný liek. V skutočnosti zrejme išlo o roh nosorožca.