Sundøybrua je jeden z najdlhších mostov na svete vybudovaných technológiou letmej betonáže. Preklenuje morskú hladinu Leirfjordu v maximálnej výške 43,5 m a spája dedinu Sundøy na lofotskom ostrove Alsta s nórskou pevninou v kraji Nordland.
| Sundøybrua | |
_2,_2011_June.jpg)
| |
| Základné údaje | |
|---|---|
| Štát |  Nórsko |
| Mesto | Sundøy |
| Premosťuje | Leirfjord |
| Doprava | cesta Fylkesvei 220 |
| Architekt | Jan-Eirik Nilsskog |
| Projektant | Dr. Ing. A. Aas-Jakobsen Trondheim AS |
| Začiatok výstavby | 2001 |
| Otvorený | 9. august 2003 |
| Súradnice | 66°01′17″S 12°56′01″V |
| Parametre | |
| Typ | konzolový most/trámový most |
| Materiál | železobetón |
| Dĺžka | 538 m |
| Max. rozpätie | 298 m |
| Šírka | 10,3 m |
| Výška nad terénom | 43,5 m |
| Výška pylónu | Sundøybrua |
| Poloha | |
  Poloha v rámci Nórska
| |
História a charakteristika stavby
Ostrov Alsta je rozdelený pohorím De syv søstre (Sedem sestier) na dve časti bez možnosti ich prepojenia. Potom, čo bol v roku 1991 vybudovaný most Helgelandsbrua na jednu časť ostrova Alsta, pristúpila nórska vláda v roku 1999 k projektu mostu spájajúceho s pevninou aj druhú časť ostrova.
Most je dlhý 538 m a má tri polia s hlavným rozpätím dĺžky 298 m. Je podopretý dvoma dvojicami štíhlych pilierov, založených na skalnom podloží v hĺbke 16 – 19 m. Hlavné pole letmo betónového mosta (po jednotlivých lamelách) je zhotovené z vysokopevnostného ľahkého betónu (LC 60) a obe bočné polia sú z vysokopevnostného betónu bežnej hustoty (C65). Použitím ľahkého kameniva (Stalite) do betónu hlavného poľa sa ušetrilo 2,5 mil. NOK pri zachovaní požiadaviek na únosnosť konštrukcie[1].
Referencie
Externé odkazy
Zdroj
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
