Staryj Oskol

Staryj Oskol (rus. Старый Оскол) je mesto v centrálnom federálnom okruhu v Rusku. Je druhé najväčšie mesto v regióne a podľa sčítania obyvateľstva v roku 2017 malo 223 360 obyvateľov.^[1]

Staryj Oskol
Старый Оскол
mesto
Vlajka Erb
Štát	Rusko
Oblasť	Belgorodská
Súradnice	51°S 37°V
Obyvateľstvo	223 360 (2017)
Prvá zmienka	1593
Časové pásmo	MSK (UTC+3)
PSČ	3095xx
Telefónna predvoľba	(+7) 4725
Poloha mesta v Rusku
Poloha mesta v rámci Európy.
Wikimedia Commons: Stary Oskol
Webová stránka: oskolregion.ru
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

História

V roku 1593 bolo mesto pod názvom Oskol založené ako pevnosť na južných hraniciach Ruského cárstva (Muravská cesta). Mesto je pomenované po rieke Oskol, na ktorej brehoch sa nachádza. Väčšinu jej obyvateľov tvorili vojaci a roľníci. V roku 1617 bolo mesto vypálené Poliakmi a prestavané vojvodom M. Skuratovom. V rokoch 1625, 1642 a 1677 ho ohrozovali krymskí Tatári. V roku 1655 bolo mesto premenované na Staryj Oskol, nakoľko mesto Carev Aleksejev bolo premenované na Nový Oskol.^[2] Od 17. storočia je Staryj Oskol známy ako centrum Starooskolského ujezdu (okresu). V roku 1780 bol schválený erb Starého Oskolu.

Od 20. októbra 1721 do 1. septembra 1917 bolo súčasťou Ruskej Ríše, následne v roku 1918 bolo súčasťou ukrajinského štátu. Po porážke armády hajtmana P. Skoropadského prešlo mesto do rúk boľševikov a bolo pričlenené sovietskom Rusku. Od decembra 1922 bolo súčasťou Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky (ZSSR). Od roku 1928 - administratívne centrum Starooskolského rajónu (okresu), ktoré bolo súčasťou Centrálno-černozemnej oblasti. V roku 1954 sa mesto stalo súčasťou novovytvorenej Belgorodskej oblasti.

Koncom 60. a začiatkom 70. rokov 20. storočia sa stalo v súvislosti s aktívnym rozvojom ťažby železnej rudy v oblasti Kurskej magnetickej anomálie dôležitým centrom baníctva a hutníctva. Dnes je Staryj Oskol veľkým priemyselným centrom a dynamicky sa rozvíjajúcim mestom.

Obyvateľstvo

K 1. januáru 2017 bolo 91. najväčším mestom Ruskej Federácie.^[3]. Mesto je administratívnym centrom veľkej Centrálno-černozemnej aglomerácie. Aglomerácia Staryj Oskol - Gubkin má viac ako 410 000 obyvateľov.

Rok  Obyvateľstvo 1737 9000 1750 10 990 1763 17 715 1770 28 917 1779 25 009 1791 21 599 1801 24 300 1821 41 595 1837 19 973 1850 10 000 1860 27 774 1869 20 000 1875 11 272

Rok Obyvateľstvo 1880 5074 1889 9000 1897 16 000 1913 18 200 1926 20 000 1931 21 300 1939 10 946 1959 27 474 1979 114 946 1990 177 000 2000 213 800 2010 221 085 2017 223 360

Podnebie

Starý Oskol sa nachádza v miernom pásme s mierne studenými zimami so stabilnou snehovou pokrývkou. Leto je teplé, aj horúce (najmä v júli a v prvej polovici augusta).

• Priemerná ročná teplota: +6,5 °C
• Priemerná rýchlosť vetra: 2-4 m/s
• Priemerná ročná relatívna vlhkosť vzduchu: 74%
• Priemerný počet zrážok: 500 - 600 mm.

Administratívno-územné členenie mesta

Mesto Starý Oskol sa administratívne člení na:

• Severovýchodný rajón
• Juhozápadný rajón
• Centrálny rajón
• Železničný rajón
• Kotelský rajón
• Hutnícky rajón

Čestné názvy miest

• Mesto vojenskej slávy - 5. mája 2011^[4]
• Mesto slávy práce
• Ekonomický kapitál Belgorodského regiónu
• Koruna Svätého Štefana - oficiálny názov Starého Oskola počas rokov okupácie cez druhú svetovú vojnu, v roku 1942.

Električková doprava

Bližšie informácie v hlavnom článku: Električková doprava v Starom Oskole

Električková doprava v Starom Oskole funguje od roku 1981. Spolu 3 linky jazdia na trati dlhej 61 km s rozchodom 1 524 mm.

Partnerské mestá

• Salzgitter (Nemecko) (s 1987)
• Asenovgrad (Bulharsko) (s 1989)
• Mantija-Villpula (Fínsko) (s 1989)

Referencie

1. Obyvateľstva ruskej Federácie pre obce na 1. január 2017
2. СССР. Административно-территориальное деление союзных республик на 1 января 1980 года / Сост. В. А. Дударев, Н. А. Евсеева. — М.: Известия, 1980. — 702 с. — С. 101.
3. Obyvateľstvo Ruskej Federácie k 1. januáru 2018. Tabuľka "21. Obyvateľstvo miest a mestečiek v Spolkovej okresov a štátotvorné subjekty ruskej Federácie 1. januára 2018"
4. Dekrét Prezidenta ruskej Federácie z 5. mája 2011, № 588 "Na zadávanie mesta^{[nefunkčný odkaz]}