Starokatolícka cirkev
From Wikipedia, the free encyclopedia
Starokatolícka cirkev je názov pre kresťanské cirkvi ktoré sa s gradáciou v druhej polovici 19. storočia oddelili od rímskokatolíckej cirkvi pre závery Prvého vatikánskeho koncilu, najmä však pre nesúhlas s dogmami o pápežskej neomylnosti a primáte pápeža nad celou cirkvou. Starokatolícke cirkvi v Holandsku, Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku, Česku a Poľsku sú združené v Utrechtskej únii starokatolíckych cirkví, na čele s arcibiskupom v Utrechte, ktorý je predsedom Medzinárodnej starokatolíckej biskupskej konferencie. Starokatolícke cirkvi teda rovnako ako pravoslávne cirkvi nie sú v jednote s rímskokatolíckou cirkvou a rímskym pápežom.