![cover image](https://wikiwandv2-19431.kxcdn.com/_next/image?url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/d/d3/Boeing%2527s_Starliner_crew_ship_approaches_the_space_station_%2528iss067e066735%2529_%2528cropped%2529.jpg/640px-Boeing%2527s_Starliner_crew_ship_approaches_the_space_station_%2528iss067e066735%2529_%2528cropped%2529.jpg&w=640&q=50)
Boeing CST-100 Starliner
vesmírna loď / From Wikipedia, the free encyclopedia
Boeing CST-100 Starliner (Crew Space Transportation-100) je znovupoužiteľná kozmická loď vyvinutá spoločnosťou Boeing v rámci programu NASA Commercial Crew Program. Hlavnou úlohou kozmickej lode Starliner je doprava astronautov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS), kam má podľa kontraktu vykonať 2 až 6 pilotovaných letov, prípadne súkromnej vesmírnej stanice, ktorej príkladom je navrhovaná stanica spoločnosti Bigelow Aerospace.[1]
Tento článok sa zaoberá aktuálnym vesmírnym letom. Údaje sa počas letu môžu zmeniť. |
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/d/d3/Boeing%27s_Starliner_crew_ship_approaches_the_space_station_%28iss067e066735%29_%28cropped%29.jpg/640px-Boeing%27s_Starliner_crew_ship_approaches_the_space_station_%28iss067e066735%29_%28cropped%29.jpg)
Starliner navonok vyzerá podobne ako Orion MPCV, kozmická loď vyvíjaná pre NASA spoločnosťou Lockheed Martin.[2] Samotná kapsula má priemer maximálne 4,56 m,[3] čo je o trochu viac než mal veliteľský modul Apolla a menej ako Orion. Loď môže niesť až sedemčlennú posádku, ale kvôli obmedzenej kapacite amerického segmentu ISS bude dopravovať skôr štvorčlennú posádku a obmedzené množstvo zásob. Na obežnej dráhe bude môcť zostať pripojená ku stanici sedem mesiacov, pričom je koncipovaná ako znovupoužiteľná so životnosťou 10 letov.
V prvej fáze programu Commercial Crew, v roku 2010, dostal Boeing od NASA 18 miliónov dolárov na predbežný návrh lode.[4] V druhej fáze, v roku 2011, Boeing získal 93 miliónov na ďalší vývoj. Okrem CST-100 má NASA k dispozícii aj kozmickú loď Dragon 2 konkurenčnej spoločnosti SpaceX.
CST-100 je prispôsobená na vynášanie rôznymi nosičmi, a síce nosnými raketami Atlas V, Delta IV (tie však už nelietajú) a Falcon 9. Pre prvý štart zvolil Boeing raketu Atlas V,[5] ktorá vyniesla loď do kozmu aj pri druhom a treťom lete.