Srbochorvátčina
From Wikipedia, the free encyclopedia
Srbochorvátčina (iné názvy pozri nižšie) je podľa niektorých názorov južnoslovanský jazyk, podľa iných názorov len zoskupenie (makrojazyk) južnoslovanských jazykov srbčina, chorvátčina, bosniačtina a čiernohorčina. Vyskytuje sa najmä v Srbsku, Chorvátsku, Bosne a Hercegovine a v Čiernej Hore.
Rýchle fakty Štáty, Región ...
Srbochorvátčina (Српскохрватски језик, Srpskohrvatski jezik) | |
Štáty | Srbsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora a Kosovo |
---|---|
Región | Balkánsky polostrov |
Počet hovoriacich | okolo 21 miliónov (vo všetkých variantoch) |
Poradie | 44. |
Klasifikácia | indoeurópske jazyky
|
Písmo | latinka aj cyrilika |
Postavenie | |
Úradný jazyk | Srbsko (ako srbčina) Chorvátsko (ako chorvátčina) Bosna a Hercegovina (ako bosniančina, chorvátčina a srbčina) Čierna Hora (ako čiernohorčina) Kosovo (ako srbčina)[1] Európska únia (ako chorvátčina) |
Regulátor | Inštitút pre chorvátsky jazyk a jazykovedu (v Chorvátsku) Úrad pre štandardizáciu srbského jazyka (v Srbsku) Univerzita v Sarajeve (v Bosne a Hercegovine) |
Jazykové kódy | |
ISO 639-1 | sh (nepoužíva sa) |
ISO 639-2 | scr (nepoužíva sa) |
ISO 639-3 | hbs |
Wikipédia | |
Adresa | sh.wikipedia.org |
Pomenovanie | Wikipedija, slobodna enciklopedija Википедија, слободна енциклопедија |
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
Zavrieť
Srbochorvátčina patrí spolu so slovinčinou do západnej skupiny južnoslovanských jazykov.