Spišský záloh
From Wikipedia, the free encyclopedia
Spišský záloh alebo poľský záloh bolo zálohovanie 34 spišských miest a obcí Poľsku od 8. novembra 1412 do 9. novembra 1772. Po dobu 360 rokov, bolo toto územie do určitej miery odtrhnuté od Uhorského kráľovstva a patrilo pod správu Poľska. Tieto enklávy boli Poľsku pôvodne dočasne odovzdané uhorským kráľom Žigmundom Luxemburským ako forma ručenia za splatenie finančnej pôžičky, avšak vplyvom rôznych okolností, ako aj nechuti poľskej strany sa bohatej oblasti vzdať, ku splatenie dlhu nikdy nedošlo. Nečakane dlho trvajúcu zálohu nakoniec od Poľska získala Mária Terézia a Jozef II. vojenskou silou v rámci prvého delenia Poľska.
V poľských prameňoch sa zálohované územie označuje ako starostwo spiskie, čo sa prekladá do slovenčiny ako spišské starostovstvo alebo spišské starostvo. V rámci Poľska, resp.Polsko-litovskej únie (Republika oboch národov) záloh patril pod Krakovské vojvodstva, a to zase (od roku 1569) pod Malopoľskú provinciu. V súčasnosti Malopoľské vojvodstvo s hl. mestom Krakov. Zálohované územie priamo spravovali kapitáni-starostovia sídliaci na hrade v Starej Ľubovni.