Solotvyno

Solotvyno, v minulosti Slatinské Doly (ukr. Солотвино (Solotvyno), rus. Солотвина (Solotvina), rum. Ocna Slatina, maď. Aknaszlatina) je sídlisko mestského typu v Zakarpatskej oblasti na západnej Ukrajine v Ťačivskom rajóne. Žije tu 8 956 obyvateľov, prevažne Rumuni, Maďaři a Ukrajinci.

Solotvyno
sídlisko mestského typu
Erb
Oficiálny názov: Солотвино (Solotvyno)
Štát	Ukrajina
Región	Zakarpatská oblasť
Okres	Ťačivskyj rajon
Súradnice	47°56′53″S 23°52′47″V
Rozloha	11,1 km² (1 110 ha)
Obyvateľstvo	8 956
Hustota	806,85 obyv./km²
Časové pásmo	VEČ (UTC+2)
- letný čas	VELČ (UTC+3)
PSČ	90575
Tel. predvoľba	+380-3134
Poloha obce v rámci Ukrajiny
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Obcou prechádza cesta spájajúca Mukačevo, Rachov a Ivano-Frankivsk; rovnakým smerom vedie i železnica, avšak Solotvyno je konečnou stanicou osobných vlakov z Baťova, pretože nasledujúci úsek prechádza rumunským územím. V januári 2007 bol za účasti prezidentov Viktora Juščenka a Traiana Băsescu po mnohých rokoch otvorený hraničný most cez Tisu, ktorý zjednodušil prístup do miestneho odľahlého regiónu.

Poloha

Obec leží na brehu rieky Tisa na rumunskej štátnej hranici. Na opačnej strane rieky leží mesto Marmarošská Sihoť.

Od viedenskej arbitráže v novembri 1938 až do marca 1939 bolo v Slatiských Doloch funkčné letisko odkiaľ štartovali lietadlá na trase Slatinské Doly, Spišská Nová Ves, Bratislava, Praha.

Dejiny

Prvýkrát sa Solotvyno spomína okolo roku 1360 (pôvodnú obec vypálili Mongoli v roku 1241). V roku 1910 malo mesto 2 330 obyvateľov, z ktorých väčšinu tvorili Maďari. Súčasná populácia je 8 391 (odhad z roku 2022). Za Rakúsko-uhorskej monarchie bola obec súčasťou Marmarošskej župy. V roku 1920 sa mesto stalo súčasťou novovzniknutého Československa, v roku 1939 ho získalo Maďarsko. Mnohí z veľkej židovskej populácie zomreli počas holokaustu. Po druhej svetovej vojne sa Solotvyno stalo súčasťou Ukrajinskej SSR v Sovietskom zväze.

Mesto je konečnou zastávkou ukrajinského úseku železnice, ktorá vedie z Ľvova do Podkarpatske Rusi. V obci sa nachádza múzeum soľných baníkov.

Soľné bane a slané jazerá

Obec je známa predovšetkým svojimi rozľahlými soľnými baňami a jazerami. Voda odčerpávaná z hlbokých soľných baní sa zhromažďuje v povrchových jazerách s nasýtenou slanou vodou, okolo ktorých je vybudovaná rekreačná zóna s lunaparkom, reštauráciami a diskotékou. Miestne sanatórium funguje od roku 1968.

Galéria

• 
  Soľná baňa v obci Solotvyno
• 
• 
• 
• 
  Stará synagóga
• 
  Bývalá synagóga, dnes pekáreň
• 
  Židovský cintorín

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Solotvyno na anglickej Wikipédii a Solotvina na českej Wikipédii.