Sliezština (lechické jazyky)
From Wikipedia, the free encyclopedia
Sliezština je dialekt (skupina nárečí, nárečie) poľštiny alebo samostatný západoslovanský jazyk[2][3] (po sliezsky ślůnsko godka, čes. slezský jazyk, poľ. język śląski) patriaci do lechickej podskupiny západoslovanských jazykov. Hovorí sa ním prevažne v Hornom Sliezsku a v tešínskej a jablunkovskej časti Česka.
Sliezština (ślůnsko godka) | |
Štáty | Sliezsko, Poľsko, Česko, Nemecko |
---|---|
Región | Stredná Európa |
Počet hovoriacich | 509 000[1] |
Klasifikácia | Indoeurópske jazyky |
Písmo | Latinka |
Jazykové kódy | |
ISO 639-3 | szl |
Wikipédia | |
Adresa | szl.wikipedia.org |
Pomenovanie | Wikipedyjo, swobodno yncyklopedyjo |
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
Za samostatný jazyk ho považuje Library of Congress a SIL International (a tým pádom aj - od roku 2007 - ISO a - od roku 2009 - stránky Ethnologue)[4][5] a v Poľsku napr. Jolanta Tamborová (Sliezska univerzita) a Tomasz Wicherkiewicz (Univerzita v Poznani)[6] Inak sa v lingvistickej literatúre zatiaľ stále považuje za dialekt poľštiny.[7][8] Hentschel k tomu vysvetľuje: Dodnes neexistujú ani náznaky jednotnej sliezskej normy používania jazyka, o kodifikácii ...ani nehovoriac. Sliezština dodnes existuje ako kontinuum nárečí... Neexistujú teda žiadne znaky, ktoré by odlišovali sliezštinu ako celok od susediaceho veľkopoľského dialektu na severe resp. malopoľského dialektu na východe. Sliezske nárečia naopak vykazujú čiastočne spoločné črty s veľkopoľským dialektom a čiastočne s malopoľským dialektom. Sliezština teda ...bezchybne zapadá do celkového kontinua poľských dialektov, a preto ju možno v rozpore s neraz opačnými tvrdeniami v staršej nemeckej literatúre bez pochýb opísať ako dialekt poľštiny.[9]
Na území Poľska uviedlo v sčítaní obyvateľstva z roku 2011 „sliezsky jazyk“ ako jazyk domácej komunikácie 509 000[1] osôb.[10]
Kód jazyka v ISO 639-3 szl.