![cover image](https://wikiwandv2-19431.kxcdn.com/_next/image?url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/9/9d/Z%25C3%25A1klady_Slavn%25C3%25ADkovsk%25C3%25A9ho_kostela_v_Libici.jpg/640px-Z%25C3%25A1klady_Slavn%25C3%25ADkovsk%25C3%25A9ho_kostela_v_Libici.jpg&w=640&q=50)
Slavníkovci
From Wikipedia, the free encyclopedia
Slavníkovci bol český kniežací rod, vzostup aj zánik ktorého sa datuje do 10. storočia. Rod súperil s Přemyslovcami o moc v stredných Čechách a vznikajúcom štáte, čo napokon vyústilo do prepadnutia sídla Slavníkovcov počas konania vojenskej výpravy do Nemecka. V roku 995 bola veľká časť rodu vyvraždená na hradisku Libice na príkaz Boleslava II. z konkurenčného rodu Přemyslovcov, čo zakončilo zjednocovanie Čiech.
![Thumb image](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/9/9d/Z%C3%A1klady_Slavn%C3%ADkovsk%C3%A9ho_kostela_v_Libici.jpg/640px-Z%C3%A1klady_Slavn%C3%ADkovsk%C3%A9ho_kostela_v_Libici.jpg)
O Slavníkovcoch poskytuje informácie niekoľko zdrojov. Najznámejší je Kosmova kronika, no ktorá je ako neskoršie písaný zdroj nepresná a nespoľahlivá. Kosmas spomína hradisko Libice, kde mali byť Slavníkovci vyvraždení, no toto tvrdenie sa často spochybňuje a za pravdepodobnejšie miesto útoku sa považuje Malín (dnes súčasť Kutnej Hory), kde stála slavníkovská mincovňa.
V súčasnosti prevláda názor o príbuzenstve obidvoch rodov; Slavníkovci spravovali územie v okolí „Trstenickej cesty“, ktorá bola dôležitý tranzitný koridor medzi východom a západom a významný zdroj príjmov panovníka, preto ovládanie natoľko dôležitej komunikácie Boleslavovho kniežatstva nemohol vykonávať konkurenčný rod.